Zdravie a pohoda

RTG v e-maile, výsledky na WhatsAppe.
Prečo som vytvorila Equivo

Veterinárny lekár sa pýta „odkedy?“ a ja listujem v telefóne.
Píšem, prečo každodenné pozorovanie a jedna zdravotná história koňa znamenajú tak veľa.

Ing. Natalia Piórkowska, PhD. Zakladateľka Equivo · 12 min čítania32 vedeckých zdrojov
Natalia Piórkowska v prilbe hladká hnedáka po papuli na pastvine
V skratke
  • Pamäť zlyháva. Týždeň po návšteve si pacienti bez nápovedy správne pamätali len 49% rozhodnutí a odporúčaní lekára[1].
  • Kone skrývajú bolesť. Takmer tri zo štyroch koní, ktoré majitelia považovali za zdravé, mali pri meraniach asymetriu pohybu[2].
  • História mení riziko. Prekonaná laminitída a prekonaná kolika zvyšujú riziko ďalších[3][4] a výsledky opakovaných vyšetrení trusu ukazujú, ako odčervovať konkrétneho koňa[5].
  • Stačí pár minút denne, ale zapísaných. Potom porovnávate dnešný deň s normou svojho koňa, a nie s tým, čo sa vám zdá, že bolo.

Poznáte túto scénu? Veterinárny lekár stojí v stajni, prezerá koňa a kladie jednoduché otázky. Odkedy to trvá? Bolo to už niekedy takto? Kedy bol naposledy odčervený a čím? Aký liek dostal minule a pomohol?

A ja stojím s telefónom a listujem. RTG snímky sú v e-maile z kliniky. Výsledky krvi mi niekto poslal na WhatsApp. Zvyšok je „ešte neviem kde“ alebo v mojej hlave, a hlava si pamätá všetko „viac-menej“.

Zošit? Každý ho niekedy začal. Papier na dverách boxu zmokne, pero sa stratí a po dvoch týždňoch nikto nevie, kto čo zapísal. Nikomu sa nechce nosiť zápisník do stajne a späť.

Mám dva kone. Najprv prišla Bacteria, o niekoľko rokov neskôr Astra. Pri dvoch koňoch to už nie je jedna história, ale dve: každá má svoje lieky, svoje termíny a svoje „to tu už raz bolo“. A v neustálom zhone sa najrýchlejšie strácajú práve detaily.

Z toho vzniklo Equivo. Skôr než o aplikácii, chcem ukázať, prečo to nie je otázka poriadku v telefóne, ale zdravia koňa. Výskumy tu hovoria veľmi jasne.

Pamäť nie je kartotéka

V humánnej medicíne je dobre známe, že z návštevy u lekára si pamätáme menej, než si myslíme. Podľa prehľadu štúdií pacienti hneď zabudnú 40-80% poskytnutých informácií a takmer polovica toho, čo si zapamätajú, je nesprávna[6].

49%

rozhodnutí a odporúčaní lekára si pacienti správne pamätali týždeň po návšteve, bez nápovedy. 36% si spomenulo až s nápovedou a 15% si pamätalo nesprávne alebo vôbec nie[1].Laws a kol., PLOS ONE, 2018

Pri koni je to ešte ťažšie. Odporúčania počúvame v behu, v stajni, pri koni, ktorý nestojí pokojne. K tomu sa pridávajú poznámky podkovára, fyzioterapeuta, trénera a ošetrovateľa.

A nejde len o zabúdanie. Vo Veľkej Británii veterinárni lekári vyšetrili 200 náhodne vybraných koní vo veku najmenej 15 rokov a porovnali, čo zistili, s tým, čo uviedli majitelia. Krívanie zistili u 50% koní, majitelia ho uviedli u 23%. Zmeny na zuboch našli u 95%, majitelia ich uviedli u 25%[7]. Autori píšu priamo, že takéto prehliadnutia môžu oddialiť návštevu lekára.

Spočítalo sa aj, čo sa stane, keď lekárovi chýbajú informácie. Pri 1614 návštevách u všeobecných lekárov v USA chýbali dôležité údaje pri 13,6% návštev. V 59,5% takých prípadov mohli chýbajúce údaje oddialiť liečbu alebo si vynútiť ďalšie vyšetrenia[8]. Pri koni to môže znamenať napríklad opakované RTG, pretože predchádzajúce nikto nevie nájsť.

Kôň nepovie, čo ho bolí

Kôň bol tisíce rokov zvieraťom, na ktoré sa poľovalo. V takom živote sa neoplatí ukazovať slabosť. Preto sú zmeny zvyčajne drobné: o trochu menej zjedeného sena, inak postavené uši, nechuť zatáčať na jednu stranu.

Aj skúsené oko vidí len časť. V jednej štúdii senzory merali pohyb koní v tréningu, ktoré majitelia považovali za zdravé. Asymetria nemusí vždy znamenať bolesť, ale ukazuje, koľko oku unikne.

72,5%

z 222 koní v tréningu, ktoré majitelia považovali za nekrívajúce, malo pri meraniach asymetriu pohybu hlavy alebo panvy v kluse[2].Rhodin a kol., PLOS ONE, 2017

Bolesť vidno aj v správaní. Etogram bolesti u koní pod jazdcom opisuje 24 prejavov správania, okrem iného uši sklopené dozadu, opakované švihanie chvostom a vyplazený jazyk. U 150 koní s problémami v práci lekári odstránili bolesť diagnostickou anestéziou. Medián takýchto prejavov vtedy klesol z 9 na 2[9]. To, čo považujeme za povahu alebo „horší deň“, býva bolesťou.

Bolesť vidno aj na papuli. Stupnica grimasy bolesti u koní opisuje šesť zmien: uši strnulo otočené dozadu, privreté oko, napätie nad okom, napäté žuvacie svaly, napäté pery s vysunutou bradou a napäté nozdry[10].

Dobré vedieť

Pri človeku kôň nepohodlie skrýva. Kone po ortopedických operáciách nahrávali nepretržite 24 hodín. Keď do boxu vošiel ošetrovateľ, počet prejavov nepohodlia klesol v priemere o 77% a po jeho odchode sa vrátil[11]. Krátky pohľad cez dvere boxu teda môže ukázať koňa pokojnejšieho, než naozaj je.

Podobne je to s kondíciou. Koňa vidíme každý deň, takže oko si na zmeny zvykne. V Írsku malo nadváhu alebo obezitu 45% zo 60 sledovaných koní. Majitelia koní s nadváhou ich kondíciu podhodnocovali a tri štvrtiny majiteľov ju vôbec nesledovali[12]. V Dánsku majitelia islandských koní kondíciu svojich koní častejšie podhodnocovali, než nadhodnocovali[13].

Majitelia rozpoznávajú bolesť podľa toho, že sa kôň správa inak ako zvyčajne[14]. Aby ste si to všimli, musíte vedieť, čo je pre tohto koňa zvyčajné. A mať to zapísané, pretože aj „zvyčajne“ vybavované z pamäti sa posúva.

Pár minút denne

Britský kódex pohody koní odporúča kontrolovať koňa na pastvine aspoň raz denne a koňa v stajni aspoň dvakrát denne. Osobitnú pozornosť treba venovať pohybu, správaniu, kopytám, kondícii a apetítu, aby sa choroba alebo úraz zachytili včas[15]. Každodenná prehliadka môže vyzerať takto:

  1. Z uličkySkôr než otvoríte box, pozerajte sa pol minúty: ako kôň stojí, kde má uši, či sa zaujíma o to, čo sa deje okolo.
  2. Žľab a napájačkaKoľko zostalo sena a krmiva, či kôň pije toľko ako zvyčajne.
  3. Trus a močKoľko ich je, ako vyzerajú a či je v boxe toľko kôpok trusu ako zvyčajne.
  4. Nohy a kopytáPrejdite dlaňou po nohách a skontrolujte, či nie sú teplé, opuchnuté alebo bolestivé. Vyčistite kopytá.
  5. Pulz a teplotaZmerajte ich, keď vás niečo znepokojí. Normy nájdete nižšie.

Príručka Merck uvádza pre dospelého koňa v pokoji pulz 28-40 úderov za minútu[16]. Príručka Rutgersovej univerzity uvádza širšie 28-48 úderov za minútu a rektálnu teplotu 37,2-38,3 °C[17]. Za hornú hranicu normálnej teploty sa zvyčajne považuje 38,5 °C, pričom samotná teplota sa mení v priebehu dňa a podľa ročného obdobia[18]. Preto merajte v podobnom čase.

Nie sú to vedomosti, ktoré má každý v malíčku. V prieskume medzi 1564 majiteľmi koní uviedlo správny pokojový pulz 45% ľudí a správnu teplotu 67%[19]. Čísla z príručky sú navyše široký rozsah. Najcennejšia je norma vášho koňa, nameraná niekoľkokrát v obyčajné, pokojné dni.

História má význam

Veterinárny lekár sa pýta na minulosť, pretože tá naozaj mení riziko.

Laminitída sa rada vracia. V britskej štúdii vedenej cez internet sledovali 1070 koní a poníkov. Predchádzajúca laminitída, ktorú nediagnostikoval veterinárny lekár, zvyšovala riziko ďalšej 4,5-krát a priberanie na hmotnosti 2,3-krát[3]. V inej štúdii v 45% prípadov laminitídy potvrdenej veterinárnym lekárom majiteľ nerozpoznal, že ide o laminitídu. Volal lekára kvôli krívaniu, abscesu kopyta, kolike alebo stuhnutosti[20].

75%

koní a poníkov, ktoré počas štúdie ochoreli na laminitídu, ju už malo aj predtým[21].Pollard a kol., Equine Veterinary Journal, 2019

Kolika tiež. V britskej štúdii pripadalo po prekonanej kolike 50 recidív na 100 konských rokov sledovania[22]. Prehľad štúdií uvádza predchádzajúcu koliku ako rizikový faktor v siedmich prácach. Z faktorov súvisiacich so starostlivosťou sa najviac dôkazov týka zmien krmiva a miesta ustajnenia v posledných dvoch týždňoch pred kolikou[4]. Preto sa oplatí zapisovať nielen choroby, ale aj nové seno, sťahovanie či zmenu výbehu.

Pri kolike rozhoduje čas. V kanadskej nemocnici mali kone privezené 12-36 hodín od začiatku príznakov takmer trikrát vyššiu šancu úmrtia ako kone privezené počas prvých 12 hodín[23]. Pritom v prieskume by len 42% majiteľov koní privolalo veterinárneho lekára, keď kôň nežerie[19].

Odčervovanie podľa výsledkov, nie podľa kalendára. Odporúčania Americkej asociácie veterinárnych lekárov koní (AAEP) radia odčervovať na základe vyšetrení trusu, a nie v pevných intervaloch po celý rok[24]. Dôvod je jednoduchý: vo viac než 58 tisícoch vyšetrení trusu z USA pripadalo 80% vylúčených vajíčok len na 18% koní[25]. U dospelého koňa je táto úroveň dosť stála: kôň s dvoma po sebe idúcimi nulovými výsledkami mal 82% šancu na ďalšiu nulu[5]. Bez zapísaných výsledkov sa tieto poznatky strácajú a rezistencia parazitov na lieky rastie[26]. V austrálskom prieskume nevedel každý piaty majiteľ povedať, čím naposledy odčervil koňa[27].

Očkovania s dátumom. Pri koňoch štartujúcich na pretekoch FEI rozhoduje aj jeden deň: kôň musí byť zaočkovaný proti chrípke nie skôr ako 6 mesiacov a 21 dní pred príchodom na preteky[28].

RTG v e-maile, výsledky na WhatsAppe

U mňa to roky vyzeralo takto: RTG snímky v e-maile z kliniky, výsledky krvi na WhatsAppe, zvyšok „ešte neviem kde“. Každá z týchto vecí bola sama osebe v poriadku. Spolu však nedávali históriu, a veterinárny lekár potrebuje práve históriu.

Preto má v Equivo každá návšteva kartu zdravia: diagnózu, lieky, odporúčania a termín ďalšej kontroly. Súbory z vyšetrení, teda RTG snímky, USG alebo výsledky krvi, idú do Zdravotných dokumentov, zoradených do zložiek podľa druhu vyšetrenia. Keď sa lekár pýta, kedy bolo posledné RTG, otvoríte zložku RTG, a nie e-mailovú schránku.

Niekoľko koní, niekoľko ľudí, jedna história

Pri jednom koni býva niekoľko ľudí: majiteľ, ošetrovateľ, tréner, podkovár, fyzioterapeut, niekedy spolumajiteľ. Vo Veľkej Británii stojí približne 60% rekreačných koní v penziónoch pre kone. Prevádzkovateľ stajne tam rozhoduje o výbehu a boxe, niekedy aj o krmive, o tom, ktorí odborníci môžu prichádzať, a o veterinárnej starostlivosti[29]. Pri podozrení na koliku sa majitelia radia aj so skúsenými ľuďmi zo stajne a tieto rady ovplyvňujú rozhodnutie privolať lekára[30].

Kódex pohody pripomína, že za koňa zodpovedá majiteľ aj vtedy, keď sa oň stará niekto iný. Kto nechá koňa v starostlivosti niekoho iného, mal by zanechať písomné odporúčania a mať po ruke kontakt na veterinárneho lekára, aj mimo pracovných hodín[15].

Pomáhajú aj obyčajné pripomienky. V prehľade 75 štúdií zvyšovali pripomienky očkovania (telefonát, list, SMS) podiel zaočkovaných približne o 8 percentuálnych bodov[31]. SMS pred návštevou zvýšila podiel ľudí, ktorí na ňu prišli, z 68% na 79%[32]. Sú to štúdie na ľuďoch, ale príčina je rovnaká: zabúdame.

V Equivo zdieľate koňa so spolumajiteľom, jazdcom alebo osobou, ktorá vás zastúpi. Vyberáte, ktoré sekcie vidia, a rozhodujete, či môžu pridávať záznamy. Veterinárny lekár, podkovár a tréner sú v Mojom tíme, s číslom po ruke. Kalendár vám pripomenie podkovára, očkovanie a odčervenie skôr, než termín uplynie. A keď odchádzate, pripravíte kartu PDF pre osobu, ktorá sa postará o vaše kone.

Prečo som vytvorila Equivo

Equivo nevzniklo pri písacom stole nad tabuľkou. Vzniklo v stajni, z otázky „odkedy?“, na ktorú som príliš často odpovedala „asi od utorka“.

Chcela som jedno miesto, kde je všetko: každodenné pozorovanie, návštevy, lieky, RTG, výsledky krvi, termíny a ľudia, ktorí pomáhajú s koňom. Také, ktoré mám vždy pri sebe, pretože telefón aj tak nosím vo vrecku, a zošit nie.

Equivo nenahradí veterinárneho lekára a ani ho nemá nahrádzať. Má sa postarať o to, aby keď sa lekár opýta „odkedy?“, bola odpoveď v telefóne, s dátumom.

Kôň nepovie, čo ho bolí. Povie to jeho história, ak ju niekto zapíše. Začnite jednou vecou: zajtra ráno zapíšte, ako váš kôň žerie, pije a ako sa správa. O mesiac uvidíte jeho normu.

Na vzniku tejto aplikácie sa podieľali veterinárni lekári, tréneri, fyzioterapeuti, majitelia koní a jazdci. Odporúčania, ktoré v aplikácii nájdete, sú pripravené na základe mnohých konzultácií s veterinárnym lekárom. Touto cestou srdečne ďakujem týmto ľuďom za venovaný čas, vloženú prácu a vedomosti ❤️

Z lásky ku koňom,
Natalia

Kedy privolať veterinárneho lekára

  • kôň nežerie, nevyprázdňuje sa, hrabe, váľa sa, obzerá sa na brucho alebo sa potí bez námahy,
  • pokojový pulz prekračuje 48 úderov za minútu alebo teplota 38,5 °C,
  • kôň náhle krivká, nechce zaťažiť nohu, nerád sa otáča alebo prešľapuje z nohy na nohu,
  • kôň má ranu pri kĺbe či šľache alebo ranu, ktorá silno krváca,
  • kôň žmúri alebo zatvára oko, oko slzí alebo je zakalené,
  • kôň je skleslý a nezaujíma sa o okolie.

Najčastejšie otázky

Čo kontrolovať u koňa každý deň?

Apetít a pitie, trus a moč, správanie a pohyb, nohy a kopytá. Britský kódex pohody koní odporúča kontrolovať koňa na pastvine aspoň raz denne a koňa v stajni aspoň dvakrát denne[15].

Aký pulz a akú teplotu má zdravý kôň?

Podľa príručky Merck má dospelý kôň v pokoji pulz 28-40 úderov za minútu[16] a podľa príručky Rutgersovej univerzity 28-48 úderov za minútu a rektálnu teplotu 37,2-38,3 °C[17]. Najcennejšia je však norma vášho koňa, nameraná niekoľkokrát v obyčajné, pokojné dni.

Čo pripraviť na návštevu veterinárneho lekára?

Odkedy problém trvá a ako sa menil, aké lieky kôň naposledy dostal a v akej dávke, prekonané choroby (najmä koliky a laminitídu), dátumy odčervenia a očkovaní a výsledky vyšetrení a RTG snímky. Najlepšie na jednom mieste a s dátumami.

Nahradí aplikácia veterinárneho lekára?

Nie. Equivo pomáha všimnúť si zmenu skôr a ukázať lekárovi celú históriu koňa. Diagnózu a rozhodnutie o liečbe vždy robí veterinárny lekár.

Vedecké zdroje

Každú publikáciu sme overili v databázach Crossref a PubMed. Čísla v texte vedú na zoznam a odkazy DOI na pôvodné články.

  1. Laws MB, Lee Y, Taubin T, Rogers WH, Wilson IB. Factors associated with patient recall of key information in ambulatory specialty care visits: Results of an innovative methodology. PLOS ONE. 2018;13(2):e0191940. doi.org/10.1371/journal.pone.0191940
  2. Rhodin M, Egenvall A, Haubro Andersen P, Pfau T. Head and pelvic movement asymmetries at trot in riding horses in training and perceived as free from lameness by the owner. PLOS ONE. 2017;12(4):e0176253. doi.org/10.1371/journal.pone.0176253
  3. Pollard D, Wylie CE, Verheyen KLP, Newton JR. Identification of modifiable factors associated with owner-reported equine laminitis in Britain using a web-based cohort study approach. BMC Veterinary Research. 2019;15(1):59. doi.org/10.1186/s12917-019-1798-8
  4. Curtis L, Burford JH, England GCW, Freeman SL. Risk factors for acute abdominal pain (colic) in the adult horse: A scoping review of risk factors, and a systematic review of the effect of management-related changes. PLOS ONE. 2019;14(7):e0219307. doi.org/10.1371/journal.pone.0219307
  5. Nielsen MK, Haaning N, Olsen SN. Strongyle egg shedding consistency in horses on farms using selective therapy in Denmark. Veterinary Parasitology. 2006;135(3-4):333-335. doi.org/10.1016/j.vetpar.2005.09.010
  6. Kessels RPC. Patients' memory for medical information. Journal of the Royal Society of Medicine. 2003;96(5):219-222. doi.org/10.1258/jrsm.96.5.219
  7. Ireland JL, Clegg PD, McGowan CM, McKane SA, Chandler KJ, Pinchbeck GL. Comparison of owner-reported health problems with veterinary assessment of geriatric horses in the United Kingdom. Equine Veterinary Journal. 2012;44(1):94-100. doi.org/10.1111/j.2042-3306.2011.00394.x
  8. Smith PC, Araya-Guerra R, Bublitz C, Parnes B, Dickinson LM, Van Vorst R, et al. Missing Clinical Information During Primary Care Visits. JAMA. 2005;293(5):565-571. doi.org/10.1001/jama.293.5.565
  9. Dyson S, Pollard D. Application of the Ridden Horse Pain Ethogram to 150 Horses with Musculoskeletal Pain before and after Diagnostic Anaesthesia. Animals. 2023;13(12):1940. doi.org/10.3390/ani13121940
  10. Dalla Costa E, Minero M, Lebelt D, Stucke D, Canali E, Leach MC. Development of the Horse Grimace Scale (HGS) as a Pain Assessment Tool in Horses Undergoing Routine Castration. PLOS ONE. 2014;9(3):e92281. doi.org/10.1371/journal.pone.0092281
  11. Torcivia C, McDonnell S. In-Person Caretaker Visits Disrupt Ongoing Discomfort Behavior in Hospitalized Equine Orthopedic Surgical Patients. Animals. 2020;10(2):210. doi.org/10.3390/ani10020210
  12. Golding E, Al Ansari ASA, Sutton GA, Walshe N, Duggan V. Rate of obesity within a mixed-breed group of horses in Ireland and their owners’ perceptions of body condition and useability of an equine body condition scoring scale. Irish Veterinary Journal. 2023;76(1):9. doi.org/10.1186/s13620-023-00237-w
  13. Jensen RB, Danielsen SH, Tauson AH. Body condition score, morphometric measurements and estimation of body weight in mature Icelandic horses in Denmark. Acta Veterinaria Scandinavica. 2016;58(Suppl 1):59. doi.org/10.1186/s13028-016-0240-5
  14. Smith R, Perkins L, Pinchbeck G, Ireland J. Owners’ everyday interactions with their horse: Pain-related issues and those of veterinary concern. Animal Welfare. 2025;34:e62. doi.org/10.1017/awf.2025.10036
  15. Department for Environment, Food & Rural Affairs (Defra). Code of Practice for the Welfare of Horses, Ponies, Donkeys and their Hybrids. 2018. www.gov.uk/government/publications/code-of-practice-for-the-welfare-of-horses-ponies-donkeys-and-their-hybrids
  16. Table: Resting Heart Rates. Merck Veterinary Manual. www.merckvetmanual.com/multimedia/table/resting-heart-rates
  17. Liburt N, Malinowski K, Williams C. Measuring Temperature, Pulse, & Respiration (TPR): What's Normal for My Horse? (FS1262). Rutgers New Jersey Agricultural Experiment Station. 2016. njaes.rutgers.edu/fs1262
  18. Kang H, Zsoldos RR, Sole-Guitart A, Narayan E, Cawdell-Smith AJ, Gaughan JB. Heat stress in horses: a literature review. International Journal of Biometeorology. 2023;67(6):957-973. doi.org/10.1007/s00484-023-02467-7
  19. Bowden A, Burford JH, Brennan ML, England GCW, Freeman SL. Horse owners’ knowledge, and opinions on recognising colic in the horse. Equine Veterinary Journal. 2020;52(2):262-267. doi.org/10.1111/evj.13173
  20. Pollard D, Wylie CE, Verheyen KLP, Newton JR. Assessment of horse owners’ ability to recognise equine laminitis: A cross-sectional study of 93 veterinary diagnosed cases in Great Britain. Equine Veterinary Journal. 2017;49(6):759-766. doi.org/10.1111/evj.12704
  21. Pollard D, Wylie CE, Newton JR, Verheyen KLP. Incidence and clinical signs of owner-reported equine laminitis in a cohort of horses and ponies in Great Britain. Equine Veterinary Journal. 2019;51(5):587-594. doi.org/10.1111/evj.13059
  22. Scantlebury CE, Archer DC, Proudman CJ, Pinchbeck GL. Recurrent colic in the horse: Incidence and risk factors for recurrence in the general practice population. Equine Veterinary Journal. 2011;43(Suppl 39):81-88. doi.org/10.1111/j.2042-3306.2011.00383.x
  23. Kaufman JM, Nekouei O, Doyle AJ, Biermann NM. Clinical findings, diagnoses, and outcomes of horses presented for colic to a referral hospital in Atlantic Canada (2000-2015). Canadian Veterinary Journal. 2020;61(3):281-288. pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7020639
  24. American Association of Equine Practitioners (AAEP). AAEP Internal Parasite Control Guidelines. 2024. aaep.org/resource/internal-parasite-control-guidelines
  25. Nielsen MK, Slusarewicz P, Kuzmina TA, Denwood MJ. US-wide equine strongylid egg count data demonstrate seasonal and regional trends. Parasitology. 2024;151(6):579-586. doi.org/10.1017/s0031182024000489
  26. Nielsen MK. Anthelmintic resistance in equine nematodes: Current status and emerging trends. International Journal for Parasitology: Drugs and Drug Resistance. 2022;20:76-88. doi.org/10.1016/j.ijpddr.2022.10.005
  27. Nixon W, Buckley P, Butler R. Parasite management practices used by owners of Australian Pony Club horses and the factors influencing their decision-making processes. Australian Veterinary Journal. 2026;104(5):305-310. doi.org/10.1111/avj.70064
  28. Fédération Équestre Internationale (FEI). Vaccinations. inside.fei.org/node/3289
  29. Furtado T, Perkins E, McGowan C, Pinchbeck G. Equine Management in UK Livery Yards during the COVID-19 Pandemic - “As Long As the Horses Are Happy, We Can Work Out the Rest Later”. Animals. 2021;11(5):1416. doi.org/10.3390/ani11051416
  30. Scantlebury CE, Perkins E, Pinchbeck GL, Archer DC, Christley RM. Could it be colic? Horse-owner decision making and practices in response to equine colic. BMC Veterinary Research. 2014;10(Suppl 1):S1. doi.org/10.1186/1746-6148-10-s1-s1
  31. Jacobson Vann JC, Jacobson RM, Coyne-Beasley T, Asafu-Adjei JK, Szilagyi PG. Patient reminder and recall interventions to improve immunization rates. Cochrane Database of Systematic Reviews. 2018;(1):CD003941. doi.org/10.1002/14651858.cd003941.pub3
  32. Gurol-Urganci I, de Jongh T, Vodopivec-Jamsek V, Atun R, Car J. Mobile phone messaging reminders for attendance at healthcare appointments. Cochrane Database of Systematic Reviews. 2013;(12):CD007458. doi.org/10.1002/14651858.cd007458.pub3
Ing. Natalia Piórkowska, PhD.Zakladateľka Equivo · stará sa o Astru a Bacteriu

Publikované . Článok má vzdelávací charakter a nenahrádza vyšetrenie veterinárnym lekárom.

Prečítajte si aj

Každodenná starostlivosť

Špinavý kôň, šťastný kôň.
Príbeh jedného čistenia

· 14 min33 zdrojov Správanie

Ako čítať koňa? Pokoj, uvoľnenie a ostražitosť zo zeme aj zo sedla

· 13 min23 zdrojov