Ako čítať koňa? Pokoj, uvoľnenie a ostražitosť zo zeme aj zo sedla

Strach a hnev sa u koňa ľahko spozorujú.
Ťažšie je rozpoznať, že sa kôň cíti dobre, uvoľňuje sa alebo práve povoľuje napätie.
Ukazujeme, čo o tom hovoria najnovšie výskumy a čo vidno zo zeme a čo zo sedla.

Kone na pastvine za úsvitu
V skratke
  • Kôň, ktorý sa cíti dobre, väčšinu času žerie, pokojne chodí a rozhliada sa. Dlhé upieranie pohľadu na jeden bod a nehybnosť sú skôr signálom, že niečo nie je v poriadku.
  • Uvoľnenie a pôžitok vyzerajú inak. Pri odpočinku má kôň uvoľnenú spodnú peru, pri škrabaní na obľúbenom mieste vysúva hornú.
  • Žuvanie naprázdno a odfrknutie po niečom náročnom výskumníci spájajú s návratom do rovnováhy. Zívanie je menej jednoznačné.
  • Zo sedla vidno menej, než sa zdá. Vo výskumoch krívalo veľa koní, o ktorých sa myslelo, že pracujú pohodlne.
  • Jeden signál hovorí málo. Dôležitých je viac signálov naraz, situácia a porovnanie s tým, ako sa daný kôň zvyčajne správa.

O koňoch sa často hovorí, že „všetko je na nich vidieť“. Pri strachu či hneve je to pravda. Signály pokoja a uvoľnenia sú však tiché a ľahko sa prehliadnu, a práve ony hovoria, či je to, čo s koňom robíte, pre neho v poriadku.

Zhromaždili sme najnovšie výskumy o tom, ako vyzerá kôň, ktorý sa cíti dobre, uvoľňuje sa, povoľuje napätie alebo je ostražitý. Osobitne píšeme o tom, čo vidno zo sedla. Na konci nájdete tabuľku, ktorá pomôže to všetko vyčítať.

Prečo sa to oplatí učiť

V štúdii, v ktorej si členovia jazdeckých skupín pozreli šesť videí, väčšina ľudí rozpoznala známky stresu koňa len na časti z nich. Správanie, ktoré svedčí o nepríjemných emóciách, často unikalo a videá s prirodzenými metódami a s jazdou bez uzdečky ľudia najčastejšie mylne považovali za príjemné pre koňa[1].

Dá sa to naučiť. Účastníci online kurzu rozpoznávania emočných stavov koní uviedli, že začali sledovať celú reč tela, zmysly koňa a to, ako ich vlastné správanie ovplyvňuje koňa[2].

Je tu aj ťažkosť, na ktorú sa oplatí myslieť od začiatku. Prehľad 109 štúdií o kontaktoch koní s ľuďmi upozorňuje, že vo väčšine takých situácií správanie koňa riadi alebo obmedzuje človek. To môže zakrývať zlé aj dobré signály. Keď mal kôň voľnosť, príjemné skúsenosti s ľuďmi sa spájali s približovaním a nepríjemné s vyhýbaním sa[3].

Pokoj: kôň, ktorý sa cíti bezpečne

Kôň, ktorý sa cíti dobre, vyzerá prekvapivo obyčajne. Divé a polodivé kone žijúce v pokojných podmienkach, bez predátorov a s dostatkom potravy, sa väčšinu času pasú, odpočívajú, rozhliadajú sa a pomaly prechádzajú z miesta na miesto. Výskumníci tento stav nazývajú spokojnosťou: je to príjemná emócia nízkej intenzity, ktorej podstatou je pokoj[4].

V štúdii 174 koní z ôsmich stajní išiel čas strávený žraním, pokojnou chôdzou a rozhliadaním sa ruka v ruke s ukazovateľmi dobrej pohody. Dlhé státie bez pohybu, upieranie pohľadu na jeden bod a nepriateľské kontakty s inými koňmi išli ruka v ruke s ukazovateľmi zlej[4]. Systematický prehľad z roku 2024 považoval za dobré signály žranie objemového krmiva a priateľské kontakty s inými koňmi. Za zlé: utiahnutie alebo vzrušenie v bežnom prostredí, vyhýbanie sa človeku pri ošetrovaní a konflikty v stáde[5].

3 × 10 min

pozorovania v pokojných častiach dňa stačilo výskumníkom, aby dobre opísali „atmosféru“ v stajni, teda to, ako sa cítia kone, ktoré v nej žijú[4].Hausberger a kol., Animals, 2026

Jednoduchým ukazovateľom na každý deň sú uši pri žraní sena. Kone, ktoré viac času žrali, mali pri žraní častejšie uši vpred. Uši stále sklopené dozadu pri žraní spájali skoršie štúdie s chronickými problémami, ako sú ťažkosti s chrbticou či stereotypie[4].

Uvoľnenie a pôžitok nie sú to isté

Uvoľnený, odpočívajúci kôň má zvyčajne privreté oči a uvoľnenú spodnú peru. V poľskej pilotnej štúdii bolo u koní počas masáže najčastejšie vidieť uvoľnenú spodnú peru a s privretými očami kone chvíľami vyzerali, akoby driemali. Koní však bolo len päť[6]. V štúdii 32 dostihových koní po manuálnej terapii u 78% klesla hlava a u 63% klesli uši do strán. Autori upozorňujú, že chýbalo meranie pred ošetrením aj porovnávacia skupina[7].

Pôžitok vyzerá inak. V štúdii francúzskych vedcov kone počas 11 sedení čistili buď jemne, na miestach, ktoré mali najradšej, alebo podľa pevného postupu. Kone čistené jemne častejšie vyhľadávali kontakt a kone čistené podľa postupu sa častejšie odťahovali[8].

Rozdiel bolo vidieť vo výraze tváre. Pri príjemnom čistení mali kone privreté oči, hornú peru vysunutú dopredu, nehybnú alebo chvejúcu sa, krk v strednej výške a uši natočené dozadu, takmer v línii nosa. Pri nepríjemnom: vysoko zdvihnutý krk, doširoka otvorené oči alebo viditeľné bielko, stisnuté pery a každé ucho natočené inak. O rok neskôr, pri bežnom čistení, výraz tváre stále odlišoval obe skupiny, hoci samotné správanie už nie[8].

Z tejto štúdie vyplývajú dve praktické rady. Po prvé, uši natočené dozadu nie vždy znamenajú hnev: pri škrabaní na obľúbenom mieste ich kone držali práve takto. Po druhé, pôžitok nie je odpočinok. Kone čistené jemne nemali výraz tváre ako pri odpočinku, s voľne ovisnutou spodnou perou, ale napätý: s ušami dozadu a vysunutou hornou perou[8].

Čo prináša pôžitok, závisí od koňa. V štúdii 20 koní skúšali štyri spôsoby: škrabanie na kohútiku, chutné jedlo, tréning s odmenou a spoločnosť obľúbeného koňa. Každý mohol fungovať, ale kone reagovali rôzne, podľa svojej povahy[9].

Ostražitosť: rozhliadanie sa alebo upretý pohľad

Ostražitosť je normálnou súčasťou konského života, nie zlým znakom sama osebe. Dôležitý je jej druh. Výskumníci odlišujú rozhliadanie sa, teda pohyblivé prezeranie okolia, od strnulej pozornosti, teda dlhého upierania pohľadu na jeden bod. Rozhliadanie sa súviselo s lepším zdravím a pohodou. Upretý pohľad sa častejšie objavoval u koní s ukazovateľmi zlej pohody, napríklad so stereotypiami alebo s ušami sklopenými pri žraní[4].

V praxi: kôň, ktorý zdvihne hlavu, natočí uši za zvukom a o chvíľu sa vráti k žraniu, je zároveň ostražitý aj pokojný. Kôň, ktorý dlho stojí s vysoko zdvihnutou hlavou a uprene hľadí na jedno miesto, potrebuje vašu pozornosť. Oplatí sa zistiť, čo ho znepokojuje.

Pozor na zdanlivý pokoj. V štúdii 59 pracovných koní malo 24% obdobia nehybnosti v nezvyčajnom postoji: s nehybným pohľadom, nehybnou hlavou a nehybnými ušami. Takéto kone slabšie reagovali na to, čo sa deje okolo, ale v náročnejších situáciách reagovali silnejšie. Výskumníci tento postoj nazvali utiahnutím a prirovnali ho k opisom depresie u ľudí[10]. Tichý kôň v rohu boxu teda nie vždy odpočíva.

Povoľovanie: keď napätie opadá

Povoľovanie je prechod od napätia k pokoju. Najľahšie ho vidno hneď po niečom náročnom: po zľaknutí, po ošetrení, po zložení sedla, po skončenom cvičení. Výskumy opisujú niekoľko takých signálov:

  • Žuvanie naprázdno a odfrknutie. Po náhlom zľaknutí kone častejšie žuli naprázdno a vydávali charakteristický zvuk nosom. Výskumníci spájajú toto správanie s návratom organizmu do rovnováhy po strese[11].
  • Frkanie. Častejšie ho počuť v príjemných situáciách, napríklad pri žraní na pastvine, a u koní s menším počtom známok chronického stresu[12].
  • Žmurkanie. V stresujúcich situáciách kone menej často úplne žmurkali a pri zadržanom kŕmení sa im častejšie chvelo viečko[13]. Návrat k bežnému, pokojnému žmurkaniu teda môže znamenať, že napätie odchádza.
  • Sklonená hlava a uši do strán. Po manuálnej terapii boli tieto znaky vidieť u väčšiny koní[7].

Preto sa po niečom náročnom oplatí dať koňovi chvíľu, kým prejdete k ďalšej činnosti. Vtedy ľahšie spozorujete, či napätie opadá.

Zívanie, oblizovanie, žuvanie: dôležité je, čo bolo predtým

Toto správanie sa často uvádza ako istý znak uvoľnenia. Výskumy ukazujú, že vec je zložitejšia.

Zívanie. U domácich koní a koní Převaľského žijúcich vo veľkých výbehoch súviselo zívanie s intenzívnymi situáciami v skupine: u koní Převaľského s agresiou, u domácich s priateľskými kontaktmi. Autori predpokladajú, že dôležitá je sila zážitku, nie to, či bol príjemný, a že zívanie môže pomáhať uvoľniť napätie[14]. U koní so stereotypiami zívanie zosilnelo v tých istých častiach dňa ako stereotypie a išlo s nimi ruka v ruke[15]. Zívanie býva aj nákazlivé: v stáde kobýl na pastvine kone častejšie odpovedali zívnutím na zívnutie tých, s ktorými ich spájal dobrý vzťah[16].

Oblizovanie a žuvanie. Po zľaknutí súviseli s návratom do rovnováhy[11] a po manuálnej terapii ich bolo vidieť u všetkých koní v štúdii[7]. Keďže sa však objavujú po strese, znamená to, že koňa predtým niečo stresovalo. Najviac teda prezrádza to, čo sa dialo tesne predtým: zloženie uzdečky, koniec ošetrenia, alebo možno niečo, čo sa ešte len blíži.

Dobré vedieť

Ak kôň zvyčajne zíva v tých istých častiach dňa, keď sa u neho objavujú stereotypie, napríklad prikusovanie alebo tkanie, je to skôr znak napätia než uvoľnenia. U koní so stereotypiami zívanie zosilnelo práve v tých istých častiach dňa ako stereotypie[15].

Čo vidno zo sedla

Zo sedla vidno menej, než sa zdá. Jazdec nevidí papuľu, oči ani chvost a kôň pod jazdcom robí to, o čo ho žiada, takže veľa signálov je stlmených[3].

V štúdii 60 športových a školských koní, o ktorých majitelia usudzovali, že pracujú pohodlne, malo 73% mierne krívanie (do 2. stupňa na 8-stupňovej škále) aspoň na jednej nohe a 47% nepravidelný cval[17]. Preto sa oplatí vedieť, ako vyzerá kôň bez bolesti pod jazdcom. V štúdii 1358 koní na pretekoch väčšina koní, ktoré nekrívali:

  • držala hlavu pokojne, bez pohybov hore a dole ani do strán,
  • mala otvorené oči, bez viditeľného bielka,
  • držala celý jazyk v papuli a zubadlo ležalo rovno,
  • niesla chvost rovno a voľne,
  • išla v rovnomernom rytme a tempe, rovno, po jednej stope,
  • nacválavala zo správnej nohy a sama ju nemenila,
  • nepotkýnala sa a neťahala obe zadné nohy po zemi,
  • išla ochotne vpred, bez plašenia sa, vyhadzovania a stavania sa na zadné[18].

Časť z týchto vecí cítite zo sedla: rytmus, rovnomerné tempo, rovnosť, ochotný pohyb vpred, správnu nohu v cvale. Zvyšok, teda papuľu, oči, uši a chvost, je najlepšie skontrolovať na videu.

8 z 24

prejavov z etogramu bolesti u koní pod jazdcom je hranica, od ktorej je bolesť pohybového aparátu pravdepodobná. U koní na pretekoch bol medián 4, takže jednotlivé signály sa vyskytujú aj u zdravých koní[18].Dyson a Pollard, Animals, 2024

Najviac prezrádzajú uši a pohľad. Uši sklopené dozadu aspoň 5 sekúnd a intenzívny, nehybný pohľad aspoň 5 sekúnd súviseli s nepravidelným pohybom[18]. Na uši a oči sa pozerajú aj pozorovatelia, ktorí hodnotia harmóniu dvojice. V štúdii so zariadením na sledovanie pohľadu začalo 30 ľudí z jazdeckého prostredia sledovať dvojicu najčastejšie od uší a očí koňa. Časté vracanie pohľadu k nim išlo ruka v ruke s nižším hodnotením harmónie[19].

Zaujímavým testom na každý deň je reakcia na sedlo. V štúdii 174 koní hodnotili prvú reakciu koňa, ktorý uvidel sedlo vo dverách: uši vpred a priblíženie sa považovali za pozitívnu reakciu, uši dozadu za negatívnu. Kone s pozitívnou reakciou trávili viac času žraním[4].

Signály konfliktu pod jazdcom

Švihanie chvostom, hádzanie hlavou, sklopené uši a otváranie papule sú konfliktné správanie. Objavujú sa, keď sa kôň ťažko vyrovnáva s fyzickým alebo psychickým nepohodlím[6].

V poľskej pilotnej štúdii bolo prejavov konfliktného správania v priemere 32 počas jazdy, 12 pred ňou a 2 po nej. Kone najčastejšie švihali chvostom. Keď kone dostali masáž pred jazdou, pod jazdcom menej často švihali chvostom, sklápali uši a otvárali papuľu[6].

Jednotlivé epizódy sa vyskytujú takmer vždy. Na skokových pretekoch bolo u každého zo 120 koní vidieť aspoň jeden prejav konfliktného správania, najčastejšie potriasanie hlavou a potom švihanie chvostom. Väčšina koní však ukázala len jeden alebo dva druhy takého správania, niekoľkokrát počas parkúru[20]. Dôležité teda nie je, či kôň raz švihol chvostom, ale ako často, v akej situácii a či sa to mení z týždňa na týždeň.

Povoľovanie funguje aj opačne. Kôň sa učí z chvíle, keď tlak zmizne, takže povolenie oťaží presne vtedy, keď kôň odpovie, mu hovorí „o toto išlo“[21, 22].

Ako to čítať

Tabuľka zhŕňa najdôležitejšie signály. Žiadny z nich nie je spoľahlivý sám osebe, preto v treťom stĺpci radíme, na čo sa ešte zamerať.

Čo vidíteČo to môže znamenaťNa čo sa ešte pozrieť
Žerie, pri sene drží uši vpred, pokojne chodí a rozhliada saPokoj, spokojnosť[4]Či takto vyzerá väčšina dňa
Privreté oči, uvoľnená spodná pera, hlava nižšieOdpočinok, uvoľnenie[6, 8]Či kôň reaguje, keď prichádzate
Pri škrabaní vysúva hornú peru, priviera oči, natáča uši dozaduPôžitok[8]Či sám nastavuje to miesto
Zdvihne hlavu, natočí uši za zvukom, o chvíľu sa vráti k žraniuBežná ostražitosť[4]Ako rýchlo sa vráti k žraniu
Dlho uprene hľadí na jeden bod, nehybné uši a hlava, ľahostajný k okoliuUtiahnutie, zlá pohoda[4, 10]Či je to nové správanie
Žuje naprázdno, frká alebo odfrkne po niečom náročnomNávrat do rovnováhy[11, 12]Čo sa dialo tesne predtým
ZívaSilný zážitok, uvoľnenie napätia[14]Či sa objavuje v tých istých častiach dňa ako stereotypie[15]
Pod jazdcom švihá chvostom, sklápa uši, otvára papuľuKonflikt, niekedy bolesť[6, 18]Ako často a či sa to mení
Pod jazdcom rovnomerný rytmus, chvost nesený voľne, ochotne vpredTypické pre kone, ktoré nekrívajú[18]Video zboku raz za mesiac

Ako trénovať pozorovanie

  1. Spoznajte normu svojho koňaPozorujte ho niekoľkokrát po 10 minút, v pokojných častiach dňa, keď sa nič nedeje. Výskumníkom stačili tri takéto pozorovania, aby opísali, ako sa kone v stajni cítia[4].
  2. Sledujte celokUši, oči, papuľu, chvost, postoj a to, čo kôň práve robí. Ten istý signál, napríklad uši dozadu, môže v inej situácii znamenať niečo iné[8].
  3. Pýtajte sa, čo bolo tesne predtýmŽuvanie, oblizovanie a zívanie prezrádzajú najviac vtedy, keď viete, po čom sa objavili[11, 14].
  4. Skúšajte dotykomHľadajte miesta, kde má kôň rád škrabanie. Pri príjemnom dotyku kone častejšie vyhľadávali kontakt a pri nepríjemnom sa odťahovali[8]. Každý kôň má rád niečo iné[9].
  5. Nahrávajte jazduRaz za mesiac nahrajte niekoľko minút jazdy zboku, z toho istého miesta. Na videu uvidíte papuľu, oči, uši a chvost, ktoré zo sedla nevidno[18].
  6. Dajte koňovi chvíľuPo niečom náročnom počkajte, kým začnete ďalšiu vec, a sledujte, či napätie opadá[11].

Kedy privolať veterinárneho lekára

  • kôň čoraz častejšie stojí bez pohybu, s nehybným pohľadom, a prestáva sa zaujímať o okolie[10],
  • pri žraní sena stále drží uši sklopené dozadu[4],
  • pod sedlom ukazuje veľa signálov naraz, napríklad sklápa uši, švihá chvostom, otvára papuľu, potkýna sa alebo mení nohu v cvale[18],
  • kôň sa zakaždým napne alebo odtiahne pri dotyku na tom istom mieste, napríklad na chrbte[23],
  • náhle sa zmenilo to, ako kôň reaguje na sedlo alebo na vás.

Najčastejšie otázky

Ako spoznať, že je kôň uvoľnený?

Uvoľnený kôň má zvyčajne privreté oči, uvoľnenú spodnú peru a nižšie sklonenú hlavu[6, 7]. Kôň, ktorý sa cíti dobre, každý deň väčšinu času žerie, pokojne chodí a rozhliada sa[4].

Znamená oblizovanie koňa, že sa uvoľnil?

Oblizovanie a žuvanie po strese výskumníci spájajú s návratom do rovnováhy[11]. Znamená to však, že predtým bolo napätie, preto sa oplatí vedieť, čo ho vyvolalo.

Prečo kôň zíva?

Zívanie súvisí s intenzívnymi situáciami, príjemnými aj nepríjemnými, a môže pomáhať uvoľniť napätie[14]. U koní so stereotypiami išlo ruka v ruke so stereotypiami[15]. Býva aj nákazlivé medzi koňmi, ktoré sa majú radi[16].

Znamenajú uši sklopené dozadu vždy hnev?

Nie. Pri škrabaní na obľúbenom mieste kone držali uši dozadu, takmer v línii nosa[8]. Pod jazdcom však uši dozadu aspoň 5 sekúnd súviseli s nepravidelným pohybom[18].

Čo cítiť zo sedla, keď sa kôň cíti dobre?

Rovnomerný rytmus a tempo, pohyb rovno a ochotne vpred a cval zo správnej nohy. Papuľu, oči, uši a chvost je lepšie skontrolovať na videu[18].

Vedecké zdroje

Každú publikáciu sme overili v databázach Crossref a PubMed. Čísla v texte vedú na zoznam a odkazy DOI na pôvodné články.

  1. Bell C, Rogers S, Taylor J, Busby D. Improving the Recognition of Equine Affective States. Animals. 2019;9(12):1124. doi.org/10.3390/ani9121124
  2. Wells A, Hiney KM, Brady CM, Anderson KP. Enhancing equine welfare: a qualitative study on the impact of RAiSE (Recognizing Affective States in Equine) as an educational tool. Translational Animal Science. 2025;9:txaf033. doi.org/10.1093/tas/txaf033
  3. Hall C, Kay R. Living the good life? A systematic review of behavioural signs of affective state in the domestic horse (Equus caballus) and factors relating to quality of life. Part 2: Horse-human interactions. Animal Welfare. 2024;33:e41. doi.org/10.1017/awf.2024.41
  4. Hausberger M, Lerch N, Grandgeorge M. Farm Atmosphere: Calm Attention and Mobility Characterise Positive Horse Welfare. Animals. 2026;16(10):1557. doi.org/10.3390/ani16101557
  5. Hall C, Kay R. Living the good life? A systematic review of behavioural signs of affective state in the domestic horse (Equus caballus) and factors relating to quality of life. Part I: Fulfilment of species-specific needs. Animal Welfare. 2024;33:e40. doi.org/10.1017/awf.2024.38
  6. Jastrzębska E, Górecka-Bruzda A, Ogłuszka M, Lipka MS, Pawłowska A. Effect of Massage on Stress Indicators in Recreational Horses - A Pilot Study. Animals. 2025;15(6):789. doi.org/10.3390/ani15060789
  7. Paksoy Y, Ural K, Erdoğan H, Erdoğan S, Paşa S. Behavioral Assessment of Equine Relaxation Following Manual Therapy: A Pilot Study. Veterinary Sciences. 2025;12(9):865. doi.org/10.3390/vetsci12090865
  8. Lansade L, Nowak R, Lainé AL, Leterrier C, Bonneau C, Parias C et al. Facial expression and oxytocin as possible markers of positive emotions in horses. Scientific Reports. 2018;8(1):14680. doi.org/10.1038/s41598-018-32993-z
  9. Loftus L, Newman A, Leach M, Asher L. Exploring the induction and measurement of positive affective state in equines through a personality-centred lens. Scientific Reports. 2025;15(1):18550. doi.org/10.1038/s41598-025-98034-8
  10. Fureix C, Jego P, Henry S, Lansade L, Hausberger M. Towards an Ethological Animal Model of Depression? A Study on Horses. PLoS ONE. 2012;7(6):e39280. doi.org/10.1371/journal.pone.0039280
  11. Scopa C, Palagi E, Sighieri C, Baragli P. Physiological outcomes of calming behaviors support the resilience hypothesis in horses. Scientific Reports. 2018;8(1):17501. doi.org/10.1038/s41598-018-35561-7
  12. Stomp M, Leroux M, Cellier M, Henry S, Lemasson A, Hausberger M. An unexpected acoustic indicator of positive emotions in horses. PLOS ONE. 2018;13(7):e0197898. doi.org/10.1371/journal.pone.0197898
  13. Merkies K, Ready C, Farkas L, Hodder A. Eye Blink Rates and Eyelid Twitches as a Non-Invasive Measure of Stress in the Domestic Horse. Animals. 2019;9(8):562. doi.org/10.3390/ani9080562
  14. Górecka-Bruzda A, Fureix C, Ouvrard A, Bourjade M, Hausberger M. Investigating determinants of yawning in the domestic (Equus caballus) and Przewalski (Equus ferus przewalskii) horses. The Science of Nature. 2016;103(9-10):72. doi.org/10.1007/s00114-016-1395-7
  15. Fureix C, Gorecka-Bruzda A, Gautier E, Hausberger M. Cooccurrence of Yawning and Stereotypic Behaviour in Horses (Equus caballus). ISRN Zoology. 2011;2011:1-10. doi.org/10.5402/2011/271209
  16. Galotti A, Romano M, Baragli P, Palagi E. Yawning in sync: implications for social cohesion in horses. Current Zoology. 2024;71(2):137-151. doi.org/10.1093/cz/zoae052
  17. Dyson S, Pollard D. Application of a Ridden Horse Pain Ethogram and Its Relationship with Gait in a Convenience Sample of 60 Riding Horses. Animals. 2020;10(6):1044. doi.org/10.3390/ani10061044
  18. Dyson S, Pollard D. Determination of Equine Behaviour in Subjectively Non-Lame Ridden Sports Horses and Comparison with Lame Sports Horses Evaluated at Competitions. Animals. 2024;14(12):1831. doi.org/10.3390/ani14121831
  19. Wolframm IA, Everding M, Savulchyk V, Borssen J, Gudden DDM. From Concept to Perception: Equestrian Definitions of Harmony and Visual Attention in Horse–Rider Evaluation. Animals. 2026;16(10):1483. doi.org/10.3390/ani16101483
  20. Nothaft IT, Padilha FGF, Meriade GB, Leite JDS, Ferreira AMR. Conflict Behaviour Frequency During Show Jumping Competitions: A Practical Study. Animals. 2026;16(11):1620. doi.org/10.3390/ani16111620
  21. McLean AN, Christensen JW. The application of learning theory in horse training. Applied Animal Behaviour Science. 2017;190:18-27. doi.org/10.1016/j.applanim.2017.02.020
  22. Eisersiö M, Egenvall A, Yngvesson J, Hernlund E, Byström A. What is reinforced? The timing of the release of rein tension and the horse’s response latency for trot to walk transitions. Applied Animal Behaviour Science. 2025;285:106590. doi.org/10.1016/j.applanim.2025.106590
  23. Lesimple C, Fureix C, Biquand V, Hausberger M. Comparison of clinical examinations of back disorders and humans’ evaluation of back pain in riding school horses. BMC Veterinary Research. 2013;9(1):209. doi.org/10.1186/1746-6148-9-209
Tím Equivo Aplikácia na každodennú starostlivosť o koňa

Publikované . Článok má vzdelávací charakter a nenahrádza vyšetrenie veterinárnym lekárom.