Neuveriteľný inštinkt prežitia. Pochopiť správanie koní
Kôň, ktorý sa plaší pred igelitovou taškou, vám nerobí nič naschvál.
Správa sa tak, ako to jeho predkom tisíce generácií pomáhalo prežiť.
Ukazujeme, ako inštinkt prežitia a život v stáde vysvetľujú každodenné správanie koňa.
- Kôň je zviera, na ktoré sa poľovalo. Jeho zmysly a reakcie slúžia na to, aby včas spozoroval nebezpečenstvo a rýchlo utiekol.
- Kôň, ktorý nemôže utiecť, stuhne alebo sa zaprie a pri ľuďoch skrýva bolesť. Preto mnohé krívania a bolesti chrbta zostanú nepovšimnuté.
- Stádo je bezpečnostný systém. Kone sa pri strážení striedajú, odpočívajú spolu a navzájom sa upokojujú.
- Samota je pre koňa merateľný stres. Pomáha aj sused na dohľad alebo každodenná hodina s iným koňom.
- Pokojný spoločník znižuje strach mladého koňa. Trest za strach ho neznižuje.
Mnohé prejavy správania, ktoré sa v stajni nazývajú „hlúposťou“, „tvrdohlavosťou“ alebo „hystériou“, sú dobre fungujúcim programom prežitia. Kôň sa neplaší preto, aby vám niečo urobil naschvál, a neerdží za inými koňmi z rozmaru.
Nižšie vysvetľujeme, odkiaľ sa toto správanie berie. Na konci nájdete tabuľku, ktorá spája to, čo vidíte, s príčinou.
Kôň myslí ako zviera, na ktoré sa poľuje
Kone žijú s ľuďmi približne 4 tisíc rokov. Analýza 273 genómov dávnych koní ukázala, že dnešné domáce kone pochádzajú zo stepí na dolnom toku Volgy a Donu, odkiaľ sa približne od roku 2000 pred n. l. rýchlo rozšírili po Eurázii[1]. V genómoch týchto koní je vidieť silnú selekciu v dvoch génoch spojených s pohybom a so správaním[1].
Domestikácia kone zmenila, ale nevymazala dedičstvo zvieraťa, na ktoré sa poľuje. V štúdii z Česka púšťali polodivokým exmoorským poníkom vytie vlka, ručanie jeleňa a obyčajný šum. Kone reagovali na oba zvuky zvierat výrazne inak ako na šum. Autori usúdili, že kone tieto zvuky rozlišujú a pravdepodobne si stále nesú vrodenú pamäť ohrozenia[2].
polodivokých exmoorských poníkov v štúdii s 97 koňmi zareagovalo ostražitosťou na nahrávku vytia vlka a na ručanie jeleňa[2].Bercy a kol., Animal Cognition, 2025
Zmysly nastavené na včasné varovanie
Zmysly koňa sa vyvinuli tak, aby kôň čo najskôr odhalil predátora a utiekol[3]. Oči po stranách hlavy poskytujú takmer panoramatický obraz: zorné pole jedného oka siaha až 228 stupňov. Mŕtvy uhol za koňom je malý[3], ale stačí na to, aby bol prístup zozadu pre koňa prekvapením.
Binokulárne videnie pred koňom je zato úzke, približne 55–65 stupňov, zatiaľ čo u človeka približne 120. Len v tomto poli vidí kôň priestorovo, teda odhaduje hĺbku na základe obrazu z oboch očí[3]. Preto sa kôň, ktorý si chce niečo dôkladne prezrieť, k tomu často postaví čelom.
Kôň vidí pri slabom svetle lepšie ako človek, čo výskumníci spájajú s predátormi loviacimi v noci[3]. Počuje vysoké zvuky, ktoré človek už nepočuje, a má veľmi dobrý čuch[3]. Samotný pach vlka či leva kone nevyľakal, ale zvýšil ich ostražitosť[4].
Zaujímavosť z výskumov: kone reagovali silnejšie na desivý podnet ukázaný z ľavej strany[3]. Preto sa oplatí zoznamovať koňa s novými vecami z oboch strán.
Najprv útek, potom otázky
V situácii, ktorá vyvoláva strach, kôň zvyčajne najprv uteká. Táto reakcia býva nebezpečná pre koňa aj pre človeka[5]. Pre korisť je to rozumná stratégia: zbytočný útek stojí menej ako oneskorený.
Útek je aj nákazlivý. Keď sa jeden kôň splaší, reakcia sa ľahko prenesie na ostatné. Ide o takzvanú sociálnu facilitáciu: správanie jedného zvieraťa spustí rovnaké správanie u ostatných[6].
Kone sa boja aj vecí, ktoré sa ľuďom zdajú neškodné. V štúdii tímu z Univerzity prírodných vied v Lubline vyvolávala krava u koní vedených v ruke najvyšší tep. Kone sa jej vyhýbali prinajmenšom rovnako ako neznámemu pohybujúcemu sa predmetu[7].
Sila reakcie závisí od temperamentu: bojazlivosť sa u koní ukázala ako vlastnosť stála v čase a podobná v rôznych situáciách[8]. Trest za správanie vyplývajúce zo strachu má dobre opísané vedľajšie účinky, okrem iného strach, ktorý si kôň môže zapamätať po jedinej udalosti[9].
Keď nemôže utiecť: napätie a odpor
Útek nie je vždy možný. Kôň uviazaný, stojaci vo fixačnom stojisku alebo pritlačený k stene boxu sa musí vyrovnať inak: znehybnie, stuhne, tlačí sa na človeka alebo sa zapiera proti tlaku. Samotné znehybnenie je pre koňa stresom. Kone vo fixačnom stojisku bez iného koňa v blízkosti mali vyšší tep, rýchlejší dych a viac známok stresu vo výraze tváre[10].
Nehybnosť neznamená vždy pokoj. Prehľad výskumov o zmysloch koní opisuje kone znehybnené svorkou na hornú peru, ktoré dokážu po chvíli náhle a prudko prepadnúť panike. Autori predpokladajú, že ide o dávnu reakciu na predátora: zviera v zovretí znehybnie a vytrhne sa, keď zovretie povolí[3].
To, čo sa v stajni nazýva „odporom“, „vyhýbaním sa pomôckam“ alebo „neposlušnosťou“, navrhujú výskumníci nazývať konfliktným správaním. Podľa nich takéto nálepky vopred obviňujú koňa a môžu zakrývať bolesť. Konfliktné správanie vyplýva z protichodných potrieb koňa. Môže byť sotva viditeľné alebo veľmi výrazné, jednorazové alebo opakované, ak konflikt trvá dlho[11].
Kôň sa učí z toho, kedy tlak zmizne: uvoľnenie tlaku mu hovorí, že urobil to, o čo išlo[9]. V štúdii prechodov z klusu do kroku dostávali jazdci, ktorí povolili oťaže skôr, než kôň začal spomaľovať, pomalšiu reakciu[12]. Záleží teda na presnom okamihu.
Stádo je bezpečnostný systém
Pre koňa je stádo predovšetkým ochranou. Prehľad výskumov z roku 2025 o správaní koní voči predátorom uvádza, že pri obrane najlepšie fungujú súdržnosť skupiny, spoločný synchronizovaný útek, zhromažďovanie žriebät dokopy a kopanie a zaháňanie útočníka. Riziko útoku vlkov ovplyvňuje okrem iného veľkosť skupiny a to, či je stabilná[13].
Odtiaľ pochádza synchronizácia: kone spolu žerú, spolu odpočívajú a spolu sa presúvajú[13]. Dynamika skupiny ovplyvňuje aj situácie s človekom, napríklad keď z výbehu odvádzate jedného koňa a ostatné zostávajú[14].
Stádo aj upokojuje. Mladé kone, ktoré si desivý predmet prezerali v spoločnosti pokojného koňa, ktorý ho už poznal, sa báli menej a mali nižší tep. Efekt pretrval, aj keď neskôr videli tento predmet samy[5]. Jeden pokojný dospelý kôň v skupine mladých znižoval ich reakcie na desivý podnet[15].
Spoločnosť neodstráni každý strach. Pri náhle otváranom dáždniku druhý kôň reakciu neznížil, ale tep sa rýchlejšie vrátil do normálu. Nezáležalo pritom na tom, či bol spoločník známy[16].
Upokojuje už aj samotný pohľad na druhého koňa. Kone stojace vo fixačnom stojisku mali nižší tep, pomalší dych a menej známok stresu vo výraze tváre, keď 3 metre od nich stál známy pokojný kôň, bez fyzického kontaktu[10].
Stres je vidieť na tvári. Počas prepravy a krátkej izolácie od iných koní sa u zdravých koní častejšie objavovalo okrem iného bielko oka, roztiahnuté nozdry a zdvihnuté horné viečko. Časť týchto znakov sa využíva aj v stupniciach na hodnotenie bolesti[17]. Preto sa oplatí nový napätý výraz tváre posúdiť v kontexte: či je kôň práve sám, na novom mieste, alebo ho niečo bolí.
Hierarchia a priateľstvá
V stáde existuje hierarchia, ale funguje inak, než sa často hovorí. Dominancia sa u koní týka hlavne prednostného prístupu k obmedzeným zdrojom, ako je seno či voda. Predvídateľné vzťahy môžu obmedzovať počet konfliktov. Vyššia miera agresie v domácich stádach ako u divokých koní často vyplýva z podmienok chovu[14].
Neexistuje ani jedna „vodiaca kobyla“. U divokých koní môže pohyb celej skupiny začať ktorýkoľvek jej člen, hoci za koňmi vyššie v hierarchii skupina ide častejšie[18]. Mal by sa človek „stať vodcom stáda“? Prehľad výskumov ukazuje, že je to stále sporné: nevie sa, či má rola koňa v stáde vplyv na to, ako reaguje na ľudí[14].
Kone si zato budujú väzby s vybranými koňmi a výskumníci tieto väzby spájajú so súdržnosťou skupiny a jej obranou[13]. Vzájomné čistenie má aj fyziologický rozmer: škrabanie na obľúbenom mieste pri koreni krku koňovi znižuje tep[19].
Reč tela v stáde
V stáde odovzdáva najviac informácií telo. Niektoré signály vidno zďaleka: sklopené uši, hrozbu uhryznutím, zdvihnutú a napätú zadnú nohu pred kopnutím[20]. Mnohé signály sú však drobné a ľahko sa prehliadnu. Výskumy opisujú niekoľko takýchto ukazovateľov:
- Vrásky nad okom. Ich uhol sa zväčšoval, keď kone súperili o krmivo, a zmenšoval sa pri čistení[21].
- Žmurkanie. Po oddelení od spoločníkov, pri zadržanom kŕmení a po náhlom vyľakaní kone menej často žmurkali. Pri zadržanom kŕmení im aj častejšie šklbalo viečko[22].
- Fŕkanie. Súviselo s príjemnými situáciami, napríklad so žraním na pastvine, a častejšie ho bolo počuť u koní s menším počtom známok chronického stresu[23].
- Žuvanie naprázdno. Po náhlom vyľakaní kone častejšie žuvali naprázdno a vydávali zvuk nosom, ktorý autori nazývajú zachrápaním. Zachrápanie výskumníci spájajú s návratom organizmu do rovnováhy po strese[24].
- Prešľapovanie z nohy na nohu. Časté prenášanie váhy patrí k prejavom opísaným ako znaky nepohodlia[25].
Jednotlivý signál veľa nepovie. Najviac prezradí niekoľko signálov naraz a porovnanie s tým, ako sa daný kôň správa zvyčajne.
Kôň skrýva bolesť
Pre zviera, na ktoré sa poľuje, je prejavovanie slabosti riskantné. Výskumníci píšu, že kone si vyvinuli sklon skrývať nepohodlie v prítomnosti potenciálnych predátorov vrátane ľudí. V štúdii 20 koní po ortopedických operáciách klesali prejavy nepohodlia počas návštevy ošetrovateľa v priemere o 77% a u 30% koní počas tohto času úplne zmizli[26].
Preto sa bolesť ľahko prehliadne. Spomedzi 506 športových koní v bežnom tréningu sa krívanie alebo nepravidelný pohyb zistili u 45,7% a autori zdôrazňujú, že mnohé krívania zostávajú nepovšimnuté. Sedlo, ktoré sa stále zošmykuje na jednu stranu, môže byť znakom krívania na zadnú nohu[27]. V jazdeckých školách ošetrovatelia uviedli bolesť chrbta u 12% koní, zatiaľ čo palpačné vyšetrenie alebo meranie práce chrbtových svalov odhalili problémy takmer u 50%[28].
Chronická bolesť sa niekedy prejavuje v drobnostiach. Kone s väčšími problémami chrbta sa menej zaujímali o to, čo sa okolo nich deje[29]. Akútna bolesť mení vo výraze tváre postavenie uší, výraz oka, nozdry a napätie pyskov[30].
Skrývanie nepohodlia funguje aj vtedy, keď pozorovateľ stojí ďaleko: v štúdii, ktorú autori citujú, bola časť prejavov bolesti viditeľná len na videozázname[26]. Najviac vám teda povie video nahraté vtedy, keď je kôň sám.
Spánok na striedačku
Aj spánok koňa je podriadený bezpečnosti. Kôň spí celkovo v priemere necelé 4 hodiny denne, v mnohých krátkych úsekoch. Výskumníci považujú takéto delenie spánku za prispôsobenie, ktoré umožňuje zachovať ostražitosť[31].
V stoji môže kôň driemať, ale na REM spánok si musí ľahnúť[31, 32]. REM spánok trvá v priemere približne 40 minút denne[31]. V stáde si kone často líhajú na striedačku: časť leží a časť stojí a stráži[31].
Kôň sám v boxe prichádza o toto spoločné stráženie. Na novom mieste je tiež ostražitejší a potrebuje čas, aby si zvykol[31]. Štúdia mladých koní so snímačmi pohybu priniesla náznaky, že deň v otvorenom výbehu s druhým koňom predlžuje ležanie, aj v noci. Koní však bolo len desať a rozdiely neboli štatisticky významné[32].
Najnovšia štúdia z roku 2026, v ktorej sa spánok meral neinvazívnou maskou EEG, potvrdila, že spôsob chovu a vek koňa ovplyvňujú priebeh spánku. Mladšie kone mali viac REM spánku a dlhšie ležali[33].
Samota je pre koňa stres
Keďže bezpečie poskytuje stádo, samota je pre koňa stresom. Po presune do samostatných boxov sa u koní zmenil krvný obraz spôsobom typickým pre stres, nakrátko stúpol kortizol a po týždni sa objavili poruchy správania. Zmena zloženia skupiny taký účinok nemala[34].
mladých koní, ktoré sa prvý raz dostali do samostatného boxu, malo na konci štúdie aspoň jednu stereotypiu[35].Visser a kol., Applied Animal Behaviour Science, 2008
Stereotypie, ako je prikusovanie či tkanie, kôň „neodkukáva“ od suseda. Prehľad výskumov nenašiel silné dôkazy, že sa kone učia napodobňovaním. Izolovanie koňa so stereotypiou, „aby sa to ostatní nenaučili“, však môže zhoršiť jeho pohodu[6].
Pomáha aj krátky, ale každodenný kontakt. Kone zo samostatných boxov, ktoré 4 mesiace trávili každý deň hodinu s druhým koňom, mali menej stereotypií, menej často sa správali negatívne voči ľuďom a pri čistení boli menej ostražité[36].
Život v skupine má aj svoju cenu. U dvojročných žrebcov chovaných v skupine sa častejšie vyskytovali povrchové odreniny kože. Zato len v skupine sa žrebce navzájom čistili a autori považovali oba spôsoby chovu za prijateľné[37]. Obavy majiteľov z vážnych zranení v skupinách sa vo výskumoch zatiaľ nepotvrdili[14].
Čo vidíte a odkiaľ sa to berie
Nasledujúca tabuľka spája každodenné správanie s inštinktom, ktorý je za ním.
| Čo vidíte | Odkiaľ sa to berie | Čo môžete urobiť |
|---|---|---|
| Kôň sa plaší pred novým predmetom | Odhaľovanie nebezpečenstva, bojazlivosť ako vlastnosť koňa[8] | Privykajte postupne, z bezpečnej vzdialenosti a z oboch strán[3, 38] |
| Pri ošetrení znehybnie a potom sa náhle vytrhne | Nehybnosť, po ktorej sa vráti útek[3] | Neberte nehybnosť ako súhlas, robte prestávky, postavte vedľa pokojného koňa[10] |
| Tlačí sa na vás alebo proti tlaku | Konfliktné správanie, niekedy bolesť[11] | Znížte tlak a uvoľnite ho vo chvíli, keď kôň ustúpi[9, 12] |
| Pri vás vyzerá dobre, ale na videu prešľapuje a je skleslý | Skrývanie nepohodlia pri ľuďoch[25, 26] | Nahrajte koňa, keď je sám, a video ukážte veterinárnemu lekárovi |
| Splašil sa celý výbeh naraz | Útek sa prenáša z koňa na koňa[6] | Nestojte v priechode ani v bráne, uhnite koňom z cesty |
| Erdží a krúži, keď ostatné kone odchádzajú | Odlúčenie od stáda je stres[34] | Nenechávajte koňa samého, plánujte poradie odvádzania koní[14] |
| Vrtí sa pri ošetrení, keď je sám | Chýba upokojujúca prítomnosť iného koňa[10] | Postavte známeho pokojného koňa na dohľad[10] |
| Málokedy si ľahne, driemkuje v stoji | Chýba pocit bezpečia, nové miesto alebo bolesť[31] | Skontrolujte podstielku a susedstvo a ak sa mu podlamujú nohy, privolajte veterinárneho lekára[32] |
| Prikusovanie alebo tkanie v boxe | Náhla izolácia a chýbajúci kontakt s koňmi[35] | Viac kontaktu s inými koňmi, neizolujte[6, 36] |
Čo to znamená pre vás
- Ohláste saOzvite sa, skôr než prídete bližšie, a približujte sa zboku, v zornom poli koňa. Prístup zozadu ho ľahko prekvapí[3].
- Privykajte postupneV štúdii troch metód privykania sa najlepšie osvedčilo postupné zvyšovanie podnetu: kone menej často utekali a potrebovali menej tréningov. Tep býval zvýšený aj vtedy, keď kôň už vyzeral pokojne[38].
- Doprajte mu podmienky na spánokKôň potrebuje miesto, kde sa cíti dostatočne bezpečne na to, aby si ľahol. Po presťahovaní mu dajte čas zvyknúť si[31].
- Pozerajte sa, keď o tom kôň neviePri ľuďoch kôň skrýva bolesť[26]. Občas ho nahrajte zďaleka, v boxe alebo vo výbehu, a porovnajte to s tým, čo vidíte každý deň. Raz týždenne mu pomaly prejdite dlaňou po krku, chrbte a nohách a zapamätajte si, kde sa kôň napne alebo uhne.
Kedy privolať veterinárneho lekára
- kôň sa náhle začal plašiť, potkýnať alebo narážať do predmetov,
- kôň si prestal líhať, v stoji sa mu podlamujú nohy alebo má odreniny na zápästiach a spenkách[32],
- napätý výraz tváre nezmizne, keď stres skončil, pretože to môže byť bolesť[17],
- kôň sa zakaždým napne, uhne alebo sklopí uši pri dotyku na tom istom mieste, napríklad na chrbte[28],
- sedlo sa stále zošmykuje na jednu stranu alebo kôň na videu vyzerá horšie ako pri vás[26, 27],
- kôň stále stojí ďaleko od stáda alebo po stretnutí s inými koňmi má ranu, opuch či kríva.
Najčastejšie otázky
Prečo sa kôň plaší bez dôvodu?
Dôvod zvyčajne existuje, len ho človek nevidí alebo nepočuje. Kôň počuje vysoké zvuky, ktoré ľudia nepočujú, a má veľmi dobrý čuch[3]. Bojí sa aj vecí, ktoré sa ľuďom zdajú neškodné, napríklad kráv[7]. Sila reakcie závisí od temperamentu koňa[8].
Môže kôň žiť sám?
Môže, ale samota je preň stresom: mení krvný obraz aj správanie[34]. Ak musí kôň stáť oddelene, pomáha druhý kôň na dohľad[10] a každodenný čas s iným koňom[36].
Kladie kôň odpor zo zlomyseľnosti?
Výskumníci navrhujú namiesto „odporu“ hovoriť o konfliktnom správaní. Vyplýva z protichodných potrieb koňa a môže zakrývať bolesť[11]. Pomáha menší tlak, uvoľnený vo chvíli, keď kôň začína ustupovať[9].
Je v stáde vodca?
Existuje hierarchia, ale týka sa hlavne prednostného prístupu ku krmivu a vode[14]. Pohyb skupiny môže začať ktorýkoľvek kôň, hoci za koňmi vyššie v hierarchii skupina ide častejšie[18].
Prečo kôň spí postojačky?
V stoji kôň drieme, ale na REM spánok si musí ľahnúť. V stáde si kone často líhajú na striedačku a časť z nich stojí a stráži[31].
Vedecké zdroje
Každú publikáciu sme overili v databázach Crossref a PubMed. Čísla v texte vedú na zoznam a odkazy DOI na pôvodné články.
- Librado P, Khan N, Fages A, Kusliy MA, Suchan T, Tonasso-Calvière L et al. The origins and spread of domestic horses from the Western Eurasian steppes. Nature. 2021;598(7882):634-640. doi.org/10.1038/s41586-021-04018-9
- Bercy A, Ceacero F, Komárková M. Antipredator behaviour in semi-feral horses: innate response and the influence of external factors. Animal Cognition. 2025;28(1):8. doi.org/10.1007/s10071-025-01933-6
- Rørvang MV, Nielsen BL, McLean AN. Sensory Abilities of Horses and Their Importance for Equitation Science. Frontiers in Veterinary Science. 2020;7:633. doi.org/10.3389/fvets.2020.00633
- Christensen JW, Rundgren M. Predator odour per se does not frighten domestic horses. Applied Animal Behaviour Science. 2008;112(1-2):136-145. doi.org/10.1016/j.applanim.2007.08.003
- Christensen JW, Malmkvist J, Nielsen BL, Keeling LJ. Effects of a calm companion on fear reactions in naive test horses. Equine Veterinary Journal. 2008;40(1):46-50. doi.org/10.2746/042516408x245171
- Rørvang MV, Christensen JW, Ladewig J, McLean A. Social Learning in Horses - Fact or Fiction? Frontiers in Veterinary Science. 2018;5:212. doi.org/10.3389/fvets.2018.00212
- Wiśniewska A, Janczarek I, Wilk I, Tkaczyk E, Mierzicka M, Stanley C et al. Heterospecific Fear and Avoidance Behaviour in Domestic Horses (Equus caballus). Animals. 2021;11(11):3081. doi.org/10.3390/ani11113081
- Lansade L, Bouissou MF, Erhard HW. Fearfulness in horses: A temperament trait stable across time and situations. Applied Animal Behaviour Science. 2008;115(3-4):182-200. doi.org/10.1016/j.applanim.2008.06.011
- McLean AN, Christensen JW. The application of learning theory in horse training. Applied Animal Behaviour Science. 2017;190:18-27. doi.org/10.1016/j.applanim.2017.02.020
- Bini de Lima AC, Sebastião da Fé VC, Palermo Hernandes MS, Pfeifer de Cristo EC, dos Santos Fagundes Euzébio AG, e Silva Sousa MV et al. Social enrichment mitigates facial expressions and physiological indicators of short-term stress in horses. PLOS One. 2026;21(4):e0347571. doi.org/10.1371/journal.pone.0347571
- O’Connell E, Dyson S, McLean A, McGreevy P. No More Evasion: Redefining Conflict Behaviour in Human–Horse Interactions. Animals. 2025;15(3):399. doi.org/10.3390/ani15030399
- Eisersiö M, Egenvall A, Yngvesson J, Hernlund E, Byström A. What is reinforced? The timing of the release of rein tension and the horse’s response latency for trot to walk transitions. Applied Animal Behaviour Science. 2025;285:106590. doi.org/10.1016/j.applanim.2025.106590
- Voigtländer-Schnabel S, Górecka-Bruzda A, von Borstel UK. Help horses help themselves – A literature review on social relationships in the context of anti-predator behaviour. Applied Animal Behaviour Science. 2025;293:106845. doi.org/10.1016/j.applanim.2025.106845
- Hartmann E, Christensen JW, McGreevy PD. Dominance and Leadership: Useful Concepts in Human–Horse Interactions? Journal of Equine Veterinary Science. 2017;52:1-9. doi.org/10.1016/j.jevs.2017.01.015
- Rørvang MV, Christensen JW. Attenuation of fear through social transmission in groups of same and differently aged horses. Applied Animal Behaviour Science. 2018;209:41-46. doi.org/10.1016/j.applanim.2018.10.003
- Ricci-Bonot C, Romero T, Nicol C, Mills D. Social buffering in horses is influenced by context but not by the familiarity and habituation of a companion. Scientific Reports. 2021;11(1):8862. doi.org/10.1038/s41598-021-88319-z
- Lundblad J, Rashid M, Rhodin M, Haubro Andersen P. Effect of transportation and social isolation on facial expressions of healthy horses. PLOS ONE. 2021;16(6):e0241532. doi.org/10.1371/journal.pone.0241532
- Krueger K, Flauger B, Farmer K, Hemelrijk C. Movement initiation in groups of feral horses. Behavioural Processes. 2014;103:91-101. doi.org/10.1016/j.beproc.2013.10.007
- Feh C, de Mazières J. Grooming at a preferred site reduces heart rate in horses. Animal Behaviour. 1993;46(6):1191-1194. doi.org/10.1006/anbe.1993.1309
- McDonnell SM, Haviland JCS. Agonistic ethogram of the equid bachelor band. Applied Animal Behaviour Science. 1995;43(3):147-188. doi.org/10.1016/0168-1591(94)00550-x
- Hintze S, Smith S, Patt A, Bachmann I, Würbel H. Are Eyes a Mirror of the Soul? What Eye Wrinkles Reveal about a Horse’s Emotional State. PLOS ONE. 2016;11(10):e0164017. doi.org/10.1371/journal.pone.0164017
- Merkies K, Ready C, Farkas L, Hodder A. Eye Blink Rates and Eyelid Twitches as a Non-Invasive Measure of Stress in the Domestic Horse. Animals. 2019;9(8):562. doi.org/10.3390/ani9080562
- Stomp M, Leroux M, Cellier M, Henry S, Lemasson A, Hausberger M. An unexpected acoustic indicator of positive emotions in horses. PLOS ONE. 2018;13(7):e0197898. doi.org/10.1371/journal.pone.0197898
- Scopa C, Palagi E, Sighieri C, Baragli P. Physiological outcomes of calming behaviors support the resilience hypothesis in horses. Scientific Reports. 2018;8(1):17501. doi.org/10.1038/s41598-018-35561-7
- Torcivia C, McDonnell S. Equine Discomfort Ethogram. Animals. 2021;11(2):580. doi.org/10.3390/ani11020580
- Torcivia C, McDonnell S. In-Person Caretaker Visits Disrupt Ongoing Discomfort Behavior in Hospitalized Equine Orthopedic Surgical Patients. Animals. 2020;10(2):210. doi.org/10.3390/ani10020210
- Greve L, Dyson SJ. The interrelationship of lameness, saddle slip and back shape in the general sports horse population. Equine Veterinary Journal. 2014;46(6):687-694. doi.org/10.1111/evj.12222
- Lesimple C, Fureix C, Biquand V, Hausberger M. Comparison of clinical examinations of back disorders and humans’ evaluation of back pain in riding school horses. BMC Veterinary Research. 2013;9(1):209. doi.org/10.1186/1746-6148-9-209
- Rochais C, Fureix C, Lesimple C, Hausberger M. Lower attention to daily environment: a novel cue for detecting chronic horses’ back pain? Scientific Reports. 2016;6(1):20117. doi.org/10.1038/srep20117
- Gleerup KB, Forkman B, Lindegaard C, Andersen PH. An equine pain face. Veterinary Anaesthesia and Analgesia. 2015;42(1):103-114. doi.org/10.1111/vaa.12212
- Greening L, McBride S. A Review of Equine Sleep: Implications for Equine Welfare. Frontiers in Veterinary Science. 2022;9:916737. doi.org/10.3389/fvets.2022.916737
- Helmerich P, Bachmann I, Gygax L. Comparing lying behaviour of young riding horses on days in an individual indoor box, on an outdoor paddock alone, or in pairs and in the following night. Equine Veterinary Journal. 2024;57(1):277-281. doi.org/10.1111/evj.14041
- Zimmer L, Schramel JP, Lyrakis M, Trachsel DS, Auer U, Leschnik M et al. Sleep architecture and lying behavior in horses across age groups and two housing systems: an overnight non-invasive EEG study. Frontiers in Veterinary Science. 2026;13:1898580. doi.org/10.3389/fvets.2026.1898580
- Schmucker S, Preisler V, Marr I, Krüger K, Stefanski V. Single housing but not changes in group composition causes stress-related immunomodulations in horses. PLOS ONE. 2022;17(8):e0272445. doi.org/10.1371/journal.pone.0272445
- Visser EK, Ellis AD, Van Reenen CG. The effect of two different housing conditions on the welfare of young horses stabled for the first time. Applied Animal Behaviour Science. 2008;114(3-4):521-533. doi.org/10.1016/j.applanim.2008.03.003
- Flamand A, Robinet L, Raskin A, Braconnier M, Bouhamidi A, Derolez G et al. The social dimension of equine welfare: social contact positively affects the emotional state of stalled horses. Animal Behaviour. 2025;221:123055. doi.org/10.1016/j.anbehav.2024.123055
- Kroschel L, Pilger F, Aurich J, Nagel C, Aurich C. Group housing increases alertness and social interaction compared to traditional single stabling in two-year-old sport horse stallions during pretraining. Animal. 2025;19(8):101584. doi.org/10.1016/j.animal.2025.101584
- Christensen JW, Rundgren M, Olsson K. Training methods for horses: habituation to a frightening stimulus. Equine Veterinary Journal. 2006;38(5):439-443. doi.org/10.2746/042516406778400574
Publikované . Článok má vzdelávací charakter a nenahrádza vyšetrenie veterinárnym lekárom.
