Kŕmenie

Ako je to so senom? Prístup k senu vo výbehu alebo na pastvine

Seno vo výbehu nie je len potrava.
Mení denný rytmus koní, ich vzťahy v stáde aj to, koľko sena skončí v blate.
Vysvetľujeme, ako podávať seno skupine, aby to bolo bezpečné a bez plytvania.

Tím Equivo · 6 min čítania10 vedeckých zdrojov
Kone pasúce sa za úsvitu na pastvine za dreveným plotom
V skratke
  • Seno vo výbehu predlžuje čas žrania a znižuje agresiu v skupine.
  • Seno dostupné stále pod sieťou dávalo koňom denný rytmus najviac podobný prirodzenému.
  • Kŕmnych miest by malo byť viac ako koní: pri trojnásobnom počte miest sa kone najmenej hrýzli a kopali.
  • Bez kŕmidla vyjde nazmar viac ako polovica sena. Dobré kŕmidlo znižuje straty na niekoľko percent.
  • Aj na pastvine treba počítať: kôň s nadváhou dokáže za krátky čas zjesť veľa trávy.

Mnohé stajne púšťajú kone do výbehu bez sena, lebo „veď sa tam hýbu“. Iné položia jeden veľký balík doprostred a pozerajú sa, ako ho najodvážnejší kôň stráži pred ostatnými.

Výskumy ukazujú, že spôsob podávania sena vo výbehu má význam pre pohodu koní, pre ich bezpečnosť aj pre náklady. Nižšie sú najdôležitejšie závery a to, ako ich uplatniť.

Seno vo výbehu: čo sa mení

V štúdii 100 kobýl vypúšťaných na 6 hodín denne do holého výbehu porovnali dve skupiny: so senom a bez sena. Kobyly so senom žrali 65% času, bez sena 30%. Kobyly so senom menej chodili, menej často stáli v ostražitom napätí, mali viac priateľských kontaktov a menej často prejavovali agresiu[1].

65%

času vo výbehu trávili kobyly s prístupom k senu žraním. Bez sena len 30%, zato viac chodením a státím v napätí[1].Benhajali a kol., Animal, 2009

Seno stále, alebo v dávkach?

V štúdii z roku 2025 porovnali v skupinách 18 kobýl tri spôsoby kŕmenia: tri dvojhodinové kŕmenia počas dňa, šesť hodinových kŕmení rozložených na celý deň a noc a seno dostupné stále pod sieťou. Pri sene pod sieťou bol denný režim koní najviac podobný prirodzenému. Šesť krátkych kŕmení neznížilo agresiu počas kŕmenia a zdalo sa byť pre kone frustrujúcejšie ako tri dlhšie[2].

Záver autorov: v stáde sa seno spomalené sieťou osvedčilo lepšie ako seno prideľované v krátkych dávkach[2]. Neznamená to, že dlhé prestávky v žraní prestávajú mať význam. Ide o to, aby kone mohli žrať pokojne a často, a nie striedavo v krátkych oknách.

Iná štúdia pridáva dôležitý detail. Kone so senom do vôle ho zjedli a znehodnotili najviac a najviac pribrali. So spomaľovacím kŕmidlom žrali podobnú časť dňa ako pri pasení a takmer nepribrali. Automatické kŕmidlo s obmedzeným prístupom súviselo s najväčšou agresiou[3].

Koľko miest pri sene

Kone potrebujú odstup od seba aj pri žraní. V štúdii kŕmidiel so sieťou otváraných v pevne stanovených časoch sa kone najmenej hrýzli a kopali, keď bolo kŕmnych miest trikrát viac ako koní. Pri o 20% alebo dvakrát väčšom počte miest bolo agresie viac a kortizol v slinách počas kŕmenia klesal slabšie[4].

Dobré vedieť

V tej istej štúdii postavenie koní v hierarchii stáda výsledok nemenilo[4]. Počet a rozmiestnenie miest pri sene pôsobili na celú skupinu.

Kŕmidlo, alebo seno na zemi

Bez kŕmidla sa na zemi znehodnotí veľa sena. V štúdii deviatich kŕmidiel na okrúhle balíky boli straty od 5 do 33% a bez kŕmidla až 57%. Kone bez kŕmidla aj menej zjedli: približne 1,3% telesnej hmotnosti namiesto 2-2,4%. Kŕmidlo, ktoré sa vrátilo najrýchlejšie, na seba zarobilo za necelý mesiac vďaka menším stratám sena[5].

Kŕmidlá a siete umiestnené nízko umožňujú koňom žrať so sklonenou hlavou, v prirodzenom postoji. Siete zavesené vysoko zvyšovali napätie krku[6].

Pastvina a kôň s nadváhou

Na pastvine sa ľahko prehliadne, koľko kôň naozaj zje. Konsenzus Európskeho kolégia vnútorných chorôb koní upozorňuje, že samotné skrátenie času na pastvine obmedzuje príjem potravy len slabo: poníky dokázali za 3 hodiny zjesť trávu v množstve vyše 0,9% telesnej hmotnosti v sušine[7].

  • Náhubok na pastvu znižoval príjem trávy o 77-83% v porovnaní s pastvou bez náhubku[8] a predlžoval čas žrania[7].
  • Na začiatku redukcie hmotnosti koní s poruchou regulácie inzulínu sa počas prvých 6-12 týždňov odporúča vôbec ich nepúšťať na pastvinu[7].
  • Keď je trávy málo, napríklad v zime alebo v suchu, rozhoduje celková dávka objemového krmiva a seno dopĺňa to, čo na pastvine chýba[9].

Ako to zariadiť v praxi

  1. Viac miest ako koníNiekoľko miest so senom, rozmiestnených ďaleko od seba. Pri kŕmidlách so sieťou to najlepšie fungovalo pri troch miestach na koňa[4].
  2. Kŕmidlo alebo sieť namiesto sena na zemiMenej strát, viac sena zjedeného koňmi[5].
  3. Sieť nízko a nie príliš hustáPrirodzený postoj pri žraní a menej frustrácie[6].
  4. Voda vo výbehu po celý časNedostatok vody vo výbehu bol v štúdii jedným z faktorov zvyšujúcich riziko žalúdočných vredov[10].
  5. Sledujte prvé dniSkontrolujte, či sa každý kôň dostane k senu. Kôň, ktorý stojí bokom, potrebuje ďalšie miesto alebo inú skupinu.
  6. Kôň s nadváhou: dávka, sieť, náhubokOdmerané seno, spomaľovacia sieť a na pastvine náhubok, po porade s veterinárnym lekárom[7].

Kedy privolať veterinárneho lekára

  • kôň vo výbehu prestane žrať alebo stojí ďaleko od sena a od iných koní,
  • pri sene dochádza ku kopnutiam a potom vidno ranu, opuch alebo krívanie,
  • kôň s nadváhou po vypustení na pastvinu nerád chodí, prešľapuje z nohy na nohu alebo má teplé kopytá,
  • po zmene sena alebo vypustení na pastvinu sa objaví kolika alebo hnačka.

Najčastejšie otázky

Potrebuje kôň na pastvine seno?

Záleží na množstve trávy a na koni. Rozhoduje celková dávka objemového krmiva[9]. Keď je trávy málo, seno dopĺňa nedostatok. U koní s nadváhou to býva naopak: treba obmedziť trávu[7].

Koľko miest so senom vo výbehu?

Viac ako koní. Pri kŕmidlách so sieťou otváraných v pevne stanovených časoch bolo najmenej agresie pri troch miestach na koňa[4].

Je seno na zemi zlý nápad?

Na zemi sa seno rýchlo znehodnotí: bez kŕmidla dosahovali straty 57%[5]. Kŕmidlo alebo sieť pri zemi zachováva prirodzený postoj pri žraní a znižuje straty[6].

Priberajú kone zo sena do vôle?

Môžu. V štúdii kone so senom do vôle pribrali za 15 dní v priemere vyše 23 kg a so spomaľovacím kŕmidlom takmer nič, pri podobnom čase žrania[3].

Vedecké zdroje

Každú publikáciu sme overili v databázach Crossref a PubMed. Čísla v texte vedú na zoznam a odkazy DOI na pôvodné články.

  1. Benhajali H, Richard-Yris MA, Ezzaouia M, Charfi F, Hausberger M. Foraging opportunity: a crucial criterion for horse welfare? Animal. 2009;3(9):1308-1312. doi.org/10.1017/s1751731109004820
  2. Roig-Pons M, Bachmann I, Freymond SB. Impact of feeding strategies on the welfare and behaviour of horses in groups: An experimental study. PLOS One. 2025;20(6):e0325928. doi.org/10.1371/journal.pone.0325928
  3. Carvalho Seabra J, Hess T, Martinez do Vale M, Spercoski KM, Brooks R, Dittrich JR. Effects of Different Hay Feeders, Availability of Roughage on Abnormal Behaviors and Cortisol Circadian Rhythm in Horses Kept in Dry Lots. Journal of Equine Veterinary Science. 2023;130:104911. doi.org/10.1016/j.jevs.2023.104911
  4. Baumgartner M, Erhard MH, Zeitler-Feicht MH. Which animal-to-feeding-place ratio at time-controlled hay racks is animal appropriate? Preliminary analysis of stress responses of horses. Frontiers in Veterinary Science. 2023;9:1005102. doi.org/10.3389/fvets.2022.1005102
  5. Martinson K, Wilson J, Cleary K, Lazarus W, Thomas W, Hathaway M. Round-bale feeder design affects hay waste and economics during horse feeding. Journal of Animal Science. 2012;90(3):1047-1055. doi.org/10.2527/jas.2011-4087
  6. Amaje J, Upton S, Garba UM, Jolayemi KO. The use of hay nets and slow feeders as feeding methods in horse management: A semi-systematic review. Journal of Equine Veterinary Science. 2026;157:105762. doi.org/10.1016/j.jevs.2025.105762
  7. Durham AE, Frank N, McGowan CM, Menzies-Gow NJ, Roelfsema E, Vervuert I et al. ECEIM consensus statement on equine metabolic syndrome. Journal of Veterinary Internal Medicine. 2019;33(2):335-349. doi.org/10.1111/jvim.15423
  8. Longland AC, Barfoot C, Harris PA. Effects of grazing muzzles on intakes of dry matter and water-soluble carbohydrates by ponies grazing spring, summer, and autumn swards, as well as autumn swards of different heights. Journal of Equine Veterinary Science. 2016;40:26-33. doi.org/10.1016/j.jevs.2015.09.009
  9. Harris PA, Ellis AD, Fradinho MJ, Jansson A, Julliand V, Luthersson N et al. Review: Feeding conserved forage to horses: recent advances and recommendations. Animal. 2017;11(6):958-967. doi.org/10.1017/s1751731116002469
  10. Luthersson N, Nielsen KH, Harris P, Parkin TDH. Risk factors associated with equine gastric ulceration syndrome (EGUS) in 201 horses in Denmark. Equine Veterinary Journal. 2009;41(7):625-630. doi.org/10.2746/042516409x441929
Tím Equivo Aplikácia na každodennú starostlivosť o koňa

Publikované . Článok má vzdelávací charakter a nenahrádza vyšetrenie veterinárnym lekárom.

Prečítajte si aj

Kŕmenie

Koľko sena by mal kôň dostávať denne?

· 6 min7 zdrojov Správanie

Prečo kôň kope? Ako rozpoznať príčinu správania

· 6 min19 zdrojov