Špinavý kôň, šťastný kôň.
Príbeh jedného čistenia

Každodenné čistenie zaberie zhruba štvrťhodinu a prináša tri veci naraz: čistú kožu tam, kde leží výstroj, dôkladnú prehliadku koňa od uší po kopytá a pokojný čas len s koňom. Veterinárna príručka Merck odporúča kefovanie každý deň a kúpeľ so šampónom občas, keď je potrebný[1].

Prečo čistiť koňa

Aby ste chránili kožu. Pod sedlom, podbrušníkom a uzdečkou výstroj kožu tlačí a odiera. Zlepená srsť, zaschnutý pot alebo hrudka blata na takom mieste ju dokážu odrieť. Preto sa tieto miesta pred každou jazdou čistia najdôkladnejšie.

Aby ste si koňa každý deň prezreli. Ruka prejde po celom tele, takže ľahko nahmatáte novú ranu, odreninu, opuch, chrastu alebo miesto, kde sa kôň napína. Zmenu spozorujete najlepšie vtedy, keď viete, ako kôň bežne vyzerá a reaguje.

Aby ste budovali vzťah. V štúdii s 27 koňmi časť koní čistili jemne, na miestach, ktoré mali najradšej, a ostatné podľa pevného postupu, pri ktorom sa časť koní odťahovala. Po 11 sedeniach kone z prvej skupiny častejšie samy vyhľadávali kontakt, kým kone z druhej sa častejšie odťahovali. Tep a hladina kortizolu pred čistením a po ňom sa nelíšili, takže rozdiel bolo vidieť predovšetkým v správaní a vo výraze papule[3].

Systematický prehľad štúdií z roku 2024 upozorňuje, že pri každodenných činnostiach, ako je čistenie, ľudia často nevenujú pozornosť signálom pohody a nepohody koňa. Keď čistenie zohľadňuje obľúbené miesta koňa a jeho reakcie, kôň častejšie vyhľadáva kontakt a menej často sa mu vyhýba[4].

Kone si navzájom čistia srsť zubami, najradšej v oblasti kohútika a pri koreni krku. Škrabanie na obľúbenom mieste koňovi znižuje tep[5]. U 18 koní pod sedlom prinieslo minútové škrabanie na kohútiku dlhšie prejavy uvoľnenia ako potľapkávanie po krku[6].

Kde čistiť koňa

Najlepšie vonku. Prehľad štúdií o astme koní z roku 2024 uvádza, že najviac prachu, ktorý preniká hlboko do pľúc, sa v stajni víri pri vyhadzovaní podstielky, čistení koní a v hodinách najväčšieho ruchu. Autori považujú za rozumné v tom čase odvádzať kone z rovnakého vzdušného priestoru[2]. Vonku navyše prach a srsť nepadajú na podstielku ani do žľabu.

Na uličke v stajni neblokujte priechod a postavte koňa tak, aby nedosiahol na iné kone a iné kone nedosiahli naň ani na vás.

Umyváreň nie je miesto na čistenie. Srsť, žíne a piesok upchávajú odtok a umyváreň je medzitým obsadená pre ľudí, ktorí chcú koňa umyť alebo mu schladiť nohy.

Kefy a prípravky

• Gumový hrebelec s výstupkami alebo zúbkami: na zlepeniny, blato a odumretú srsť.
• Kefa zo žíní, najlepšie prírodných, a druhá, mäkká, na hlavu.
• Plastový alebo kovový hrebelec len na čistenie kefy. Kovový sa na koňovi nepoužíva, pretože je príliš ostrý a môže poraniť kožu.
• Kefa na hrivu a chvost. Hrebene častejšie vytrhávajú žíne.
• Háčik na kopytá, najlepšie s kefkou.
• Čisté handričky a fyziologický roztok: samostatná handrička na okolie očí, samostatná na nozdry, samostatná na okolie konečníka a pohlavných orgánov.

Každý kôň by mal mať vlastné kefy. Plesňové ochorenie kože sa prenáša nielen priamym kontaktom, ale aj kefami a výstrojom a zmeny sa najčastejšie objavujú tam, kde leží sedlo a podbrušník[8]. Žriebäcia choroba, infekčné ochorenie horných dýchacích ciest, sa prenáša aj spoločnými vedrami, výstrojom, ba dokonca oblečením a výbavou ľudí, ktorí sa o kone starajú[9].

Nový prípravok najprv vyskúšajte na malom kúsku kože. Príručka Merck odporúča sledovať kožu po každom lokálne použitom prípravku, pretože ju môže podráždiť alebo vyvolať alergiu[10].

Ak štartujete na pretekoch, kontrolujte zloženie. Zoznam zakázaných látok FEI na rok 2026 uvádza napríklad kapsaicín, látku z pálivej papriky, ako zakázanú a kanabidiol (CBD) ako kontrolovanú látku. Zakázané sú aj látky s podobnou štruktúrou alebo podobným účinkom ako tie zo zoznamu[11]. Kontrolujte preto účinné látky, nie názov produktu, a robte to po každej zmene zoznamu.

Poradie čistenia

Stále poradie pomáha nevynechať žiadne miesto a kôň sa rýchlo naučí, čo príde ďalej. Tradícia hovorí, že čo sa pri koni robí z jednej strany, robí sa zľava, a čo sa robí z oboch strán, začína sa zľava.

Výskum naznačuje, že na ľavej strane by ste nemali končiť. Kone si človeka častejšie prezerajú ľavým okom[12] a prudšie reagujú na niečo nové, čo sa objaví z ľavej strany[13]. Ročné kone, ešte nezvyknuté na prácu s človekom, reagovali horšie, keď človek prichádzal zľava, kým dvojročné kone, s ktorými sa už pracovalo z oboch strán, reagovali rovnako dobre z oboch[14]. Čistenie z oboch strán je teda aj každodenným nácvikom pokoja na oboch stranách.

1. Gumový hrebelecNajprv jedna strana koňa v troch častiach: krk, lopatka a predná noha, potom trup, teda chrbát, boky a brucho, a nakoniec zadok a zadná noha. Potom to isté z druhej strany.
2. Kefa zo žíníV rovnakom poradí, od krku po zadok.
3. HlavaMäkkou kefou a handričkami.
4. Hriva a chvostZdola, prameň po prameni.
5. KopytáĽavé predné, ľavé zadné, pravé zadné, pravé predné.

Gumový hrebelec a ruka

Gumovým hrebelcom rozčesávate zlepeniny, teda zlepenú srsť, a odstraňujete blato, prach a odumretú srsť. Držte ho v šikovnejšej ruke a tam, kam sa ťažšie dosahuje, ho preložte do druhej. Robte krúživé pohyby a prispôsobte tlak citlivosti koňa a tomu, koľko svalov má na danom mieste. Každých pár ťahov vyklepte hrebelec o zem, aby ste nenechávali stopy na stenách a neprášili koňovi pod nos.

Potom prejdite holou dlaňou po srsti. Hneď nahmatáte, či zostali zlepeniny, najmä tam, kde bude ležať sedlo, podbrušník a uzdečka.

Je čistenie masáž? Krúživé pohyby gumovým hrebelcom pripomínajú jemnú masáž a mnohým koňom sú príjemné. Štúdie samotného čistenia z tohto pohľadu nie sú, existujú však štúdie masáže. U 8 koní predĺžilo 30 minút masáže svalov na zadnej strane stehna vykročenie zadnej nohy dopredu[15]. V poľskej štúdii s 5 rekreačnými koňmi znižovala masáž pred jazdou hladinu kortizolu v slinách a počet prejavov konfliktného správania pod jazdcom[16]. Prehľadová štúdia z roku 2022 však dospela k záveru, že takých štúdií je málo a majú veľa slabín, takže liečebný účinok masáže zatiaľ nie je potvrdený[17]. Čistenie tak môže byť pre koňa príjemným, uvoľňujúcim dotykom, ale nenahradí masáž od fyzioterapeuta.

Sledujte, ako kôň reaguje. Každý kôň má miesta, ktoré má rád, a také, ktoré rád nemá. V poľskej štúdii hladkali 15 teplokrvných koní a 15 poníkov 5 minút na piatich rôznych miestach tela. Pri hladkaní boli kone viac vzrušené ako v pokoji a reakcia závisela od miesta, od typu koňa aj od pohlavia. Autori dospeli k záveru, že hladkanie hlavy môže koňom prospievať, no pri trupe treba byť opatrnejší[18].

Kôň, ktorý sa prisúva, hýbe perami alebo sa snaží opätovať vzájomné čistenie, sa cíti dobre. Odťahovanie sa, sklápanie uší, hrozby a pokusy o uhryznutie hovoria „tu nie“[3, 4].

Ak kôň reaguje zlosťou vždy na tom istom mieste, napríklad na chrbte, myslite na bolesť. V štúdii jazdeckých koní reagovala väčšina koní s vážnymi zmenami na chrbtici agresívne na ľudí: 33 zo 43[19].

Kefa zo žíní

Kefou zo žíní čistíte koňa od prachu a dodávate srsti lesk. Držte ju v ruke bližšie k hlave koňa a hrebelec v ruke bližšie k chvostu. Tak máte väčší dosah, a keď kôň otočí hlavu, napríklad keď odháňa muchy, narazí do mäkkej kefy, a nie do hrebelca.

Veďte kefu dlhými, plynulými ťahmi. Mnohí robia dva ťahy proti srsti, aby vytiahli prach z hĺbky srsti, a jeden po srsti, aby ju uhladili. Po niekoľkých ťahoch očistite kefu o hrebelec a hrebelec vyklepte o zem. Keď prejdete na druhú stranu koňa, vymeňte si kefy v rukách.

Hlava

Ak kôň stojí pokojne, zložte mu ohlávku a zapnite ju okolo krku, aby ste mali prístup k celej hlave. Použite mäkkú kefu a pokojné pohyby, najmä pri očiach. Stojte vždy z boku koňa. Keď stojíte priamo pred papuľou, kôň môže prudko zdvihnúť hlavu a udrieť vás do brady alebo do tváre.

Hlava je najlepšia chvíľa na krátku prehliadku:

• Uši. Či na koži nie sú chrasty, ranky ani iné zmeny.
• Oči. Či neslzia, nie sú začervenané, opuchnuté ani zakalené. Poranenie rohovky bolí: kôň pevne zatvára viečka a oko slzí. Príručka Merck zdôrazňuje, že akékoľvek obavy o oko koňa si vyžadujú rýchle vyšetrenie veterinárnym lekárom[20].
• Nozdry. Hustý, biely, žltý alebo zelený výtok je dôvodom zavolať veterinárnemu lekárovi. Hustý, hnisavý výtok môže sprevádzať napríklad žriebäciu chorobu, pri ktorej má kôň často aj horúčku a zväčšené mízne uzliny pod sánkou[9].
• Kútiky papule. Či tam nie sú odreniny, ranky ani bradavice.
• Zápach z papule. Nepríjemný zápach uvádza príručka Merck medzi príznakmi problémov so zubami, popri vypadávaní krmiva z papule a nechuti k zubadlu. Zuby by mal veterinárny lekár kontrolovať aspoň raz ročne a u starších koní častejšie[1].

Okolie očí utierajte handričkou navlhčenou fyziologickým roztokom. Na nozdry a na okolie konečníka a pohlavných orgánov používajte samostatné, vlhké handričky. Vlhčené obrúsky pre deti sú pohodlné, ale obsahujú prísady, ktoré môžu dráždiť kožu.

Hriva a chvost

Kondicionéry v spreji uľahčujú rozčesávanie, dodávajú žíniam lesk a zabraňujú ich zamotávaniu. Skôr než však koňa postriekate, overte si, ako reaguje na syčanie spreja a dotyk prípravku. Ak sa bojí, naneste prípravok na kefu a na samotný sprej ho privykajte postupne. V štúdii troch metód privykania sa najlepšie osvedčilo postupné zvyšovanie podnetu: kone menej často utekali a potrebovali menej sedení[22].

Hrivu a ofinu kefujte od korienkov, pričom zároveň masírujte kožu, a kontrolujte, či na nej nie sú lupiny ani chrasty.

Chvost si vyžaduje viac trpezlivosti, pretože žíne sú dlhé. Žíne hrivy rastú v priemere asi 2,5 cm za mesiac[23]. Pri takom tempe rastie prameň dlhý pol metra približne 20 mesiacov, takže každá vytrhnutá žíňa dorastá veľmi dlho.

• Najjemnejšie prstami. Rozdeľujte chvost prameň po prameni. Trvá to, ale žíne to nevytrháva.
• Kefou zdola. Žíne pod koreňom chvosta zatočte a pridržte v dlani. Najprv rozčešte samotné konce, potom pustite trochu vyššie a rozčešte ďalšiu časť. Takto až ku koreňu chvosta.
• Nakoniec koreň chvosta. Poriadne ho vykefujte a prezrite kožu: lupiny, ranky, chrasty, vydratá srsť.

Vydratý chvost je signál, a nie dôvod na odčervenie „pre istotu“. Jednou z príčin sú mrle. Ich vajíčka sa objavujú okolo konečníka, kone pociťujú svrbenie a odierajú sa, a vajíčka sa zisťujú pod mikroskopom na lepiacej páske priloženej na toto miesto. V Nemecku a vo Francúzsku opísali kone, u ktorých ivermektín, a v Nemecku aj moxidektín, mrle neodstránil. Vo francúzskom stáde poníkov naopak zabrali fenbendazol a pyrantel[24, 25].

Druhou častou príčinou je letný ekzém, teda alergia na bodnutia hmyzu, najčastejšie mrčiarok. Je to najčastejšie svrbivé kožné ochorenie koní a v niektorých oblastiach sveta postihuje až 60% koní. Zmeny sa objavujú zvyčajne na hrive, na kohútiku a na chvoste[26]. Príčinu a prípadný liek preto určte s veterinárnym lekárom.

Kopytá

„Bez kopýt niet koňa“, túto vetu pozná asi každý koniar. Príručka Merck označuje každodenné čistenie kopýt za nevyhnutné a úpravu kopýt podkovárom odporúča približne každých 6 týždňov[1]. Kopytá čistite pred jazdou aj po nej, najmä po návrate z terénu.

1. Ľavé prednéPostavte sa vedľa koňa, tvárou k zadku, mierne sa oň oprite, posuňte dlaň dolu po nohe a zdvihnite kopyto. Aby kôň zdvihol ľavú nohu, musí preniesť váhu na pravú, takže mu ľahké opretie v tom pomáha[1].
2. Ľavé zadnéDajte koňovi vedieť, že idete k zadku: posuňte dlaň po chrbte a zadku až ku kopytu. Zadné kopyto si oprite o stehno a mierne cúvnite, aby ste koňovi nohu natiahli. Pre koňa je to stabilnejšie a pre vás bezpečnejšie[1].
3. Pravé zadné a pravé prednéRovnako, z druhej strany.

Dávajte pozor, kde stoja vaše nohy: keď kôň položí nohu, kopyto nesmie pristáť na vašej topánke. Dôkladne vyčistite okolie strelky a ryhy vedľa nej od zeme, hnoja, kameňov a šišiek. Skontrolujte, či sa niečo nezapichlo do chodidla alebo do bielej čiary. Klinec ani iné cudzie teleso zapichnuté v chodidle nevyťahujte, ale zavolajte veterinárneho lekára.

Strelka prezradí najviac. Hniloba strelky sa prejavuje mäkkou rohovinou, nepríjemným zápachom a hustým, čiernym výtokom. Kôň môže reagovať bolesťou, keď na strelku pri čistení zatlačíte. Ochorenie začína zvyčajne v ryhe uprostred strelky, prospieva mu vlhkosť a málo pohybu, ale vyskytuje sa aj u koní s dobrou starostlivosťou a v čistých, suchých stajniach. Liečba sa začína odstránením chorej rohoviny a mnohé prípravky pôsobia leptavo a môžu poškodiť hlbšie tkanivá[27]. Skôr než teda siahnete po prípravku, ukážte strelku podkovárovi alebo veterinárnemu lekárovi.

Po tréningu

Po jazde znova vyčistite kopytá a prezrite miesta, kde ležalo sedlo a podbrušník. Pri tom nahmatáte každú novú odreninu alebo teplé miesto.

Šľachy sa zahrievajú zvnútra. Preto mnohí po intenzívnej práci chladia koňovi nohy. V štúdii z roku 2025 u šiestich sedovaných koní znížila hodina s ľadovým chráničom teplotu vo vnútri šliach ohýbačov približne o 7 °C a chladiace zariadenie s kompresiou približne o 10 °C. Bandáž nasadená potom zvýšila teplotu šliach približne o 4 °C, hoci zostala v medziach normy[29]. Koľko chladí obyčajné polievanie hadicou, táto štúdia nemerala.

Pri umývaní nôh začnite od kopýt a postupujte nahor. Kôň má čas zvyknúť si na vodu a jej teplotu. Po umytí dôkladne osušte spenky. Dlhodobo pretrvávajúca vlhkosť sa považuje za jeden z faktorov, ktoré podporujú vznik moku[30].

V horúčave chlaďte celého koňa. Polievanie studenou vodou je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť teplotu prehriateho koňa. Prehľad štúdií o tepelnom strese cituje štúdiu, v ktorej samotné polievanie studenou vodou chladilo lepšie ako polievanie, po ktorom sa zakaždým zo srsti stiahla voda[31].

Vecheť slamy je starý kavalerijský spôsob. Slama dobre saje vlhkosť, takže keď ňou koňa vytierate, osušíte ho a zároveň mu urobíte masáž, najmä tam, kde ležalo sedlo a podbrušník. Dobre vytretý kôň po vyschnutí nemá ani zlepeniny od potu.

Nakoniec váľanie. Kone sa často váľajú po intenzívnej práci a po kúpeli bez ohľadu na počasie. Autori štúdie koní a mulov považujú váľanie za dôležité správanie, na ktoré by kôň mal mať miesto a čas[32]. Ako hovorí stajňové príslovie, špinavý kôň je šťastný kôň. Znepokojiť by vás malo až váľanie sa z boka na bok spolu s hrabaním, obzeraním sa na brucho, častým líhaním, potením a nechutenstvom, pretože to sú príznaky koliky[33].

Najčastejšie otázky

Vedecké zdroje

Každú publikáciu sme overili v databázach Crossref a PubMed. Čísla v texte vedú na zoznam a odkazy DOI na pôvodné články.

1. Textor J. Dental, Coat, and Hoof Care of Horses. Merck Veterinary Manual. 2025. www.merckvetmanual.com/horse-owners/routine-care-of-horses/dental-coat-and-hoof-care-of-horses
2. Diez de Castro E, Fernandez-Molina JM. Environmental Management of Equine Asthma. Animals. 2024;14(3):446. doi.org/10.3390/ani14030446
3. Lansade L, Nowak R, Lainé AL, Leterrier C, Bonneau C, Parias C et al. Facial expression and oxytocin as possible markers of positive emotions in horses. Scientific Reports. 2018;8(1):14680. doi.org/10.1038/s41598-018-32993-z
4. Hall C, Kay R. Living the good life? A systematic review of behavioural signs of affective state in the domestic horse (Equus caballus) and factors relating to quality of life. Part 2: Horse-human interactions. Animal Welfare. 2024;33:e41. doi.org/10.1017/awf.2024.41
5. Feh C, de Mazières J. Grooming at a preferred site reduces heart rate in horses. Animal Behaviour. 1993;46(6):1191-1194. doi.org/10.1006/anbe.1993.1309
6. Thorbergson ZW, Nielsen SG, Beaulieu RJ, Doyle RE. Physiological and Behavioral Responses of Horses to Wither Scratching and Patting the Neck When Under Saddle. Journal of Applied Animal Welfare Science. 2016;19(3):245-259. doi.org/10.1080/10888705.2015.1130630
7. Lansade L, Trösch M, Parias C, Blanchard A, Gorosurreta E, Calandreau L. Horses are sensitive to baby talk: pet-directed speech facilitates communication with humans in a pointing task and during grooming. Animal Cognition. 2021;24(5):999-1006. doi.org/10.1007/s10071-021-01487-3
8. Moriello KA. Dermatophytosis in Horses. Merck Veterinary Manual. 2025. www.merckvetmanual.com/integumentary-system/dermatophytosis/dermatophytosis-in-horses
9. Boyle AG, Timoney JF, Newton JR, Hines MT, Waller AS, Buchanan BR. Streptococcus equi Infections in Horses: Guidelines for Treatment, Control, and Prevention of Strangles - Revised Consensus Statement. Journal of Veterinary Internal Medicine. 2018;32(2):633-647. doi.org/10.1111/jvim.15043
10. Moriello KA. Principles of Topical Treatment in Animals. Merck Veterinary Manual. 2025. www.merckvetmanual.com/integumentary-system/integumentary-system-introduction/principles-of-topical-treatment-in-animals
11. Międzynarodowa Federacja Jeździecka (FEI). 2026 Equine Prohibited Substances List. FEI Clean Sport. 2026. inside.fei.org/sites/default/files/2026%20Prohibited%20Substances%20List.pdf
12. Farmer K, Krueger K, Byrne RW. Visual laterality in the domestic horse (Equus caballus) interacting with humans. Animal Cognition. 2010;13(2):229-238. doi.org/10.1007/s10071-009-0260-x
13. Austin NP, Rogers LJ. Asymmetry of flight and escape turning responses in horses. Laterality: Asymmetries of Body, Brain and Cognition. 2007;12(5):464-474. doi.org/10.1080/13576500701495307
14. Sankey C, Henry S, Clouard C, Richard-Yris MA, Hausberger M. Asymmetry of behavioral responses to a human approach in young naive vs. trained horses. Physiology & Behavior. 2011;104(3):464-468. doi.org/10.1016/j.physbeh.2011.05.009
15. Hill C, Crook T. The relationship between massage to the equine caudal hindlimb muscles and hindlimb protraction. Equine Veterinary Journal. 2010;42(s38):683-687. doi.org/10.1111/j.2042-3306.2010.00279.x
16. Jastrzębska E, Górecka-Bruzda A, Ogłuszka M, Lipka MS, Pawłowska A. Effect of Massage on Stress Indicators in Recreational Horses - A Pilot Study. Animals. 2025;15(6):789. doi.org/10.3390/ani15060789
17. Bergh A, Asplund K, Lund I, Boström A, Hyytiäinen H. A Systematic Review of Complementary and Alternative Veterinary Medicine in Sport and Companion Animals: Soft Tissue Mobilization. Animals. 2022;12(11):1440. doi.org/10.3390/ani12111440
18. Janczarek I, Stachurska A, Wilk I, Krakowski L, Przetacznik M, Zastrzeżyńska M et al. Emotional excitability and behaviour of horses in response to stroking various regions of the body. Animal Science Journal. 2018;89(11):1599-1608. doi.org/10.1111/asj.13104
19. Fureix C, Menguy H, Hausberger M. Partners with Bad Temper: Reject or Cure? A Study of Chronic Pain and Aggression in Horses. PLoS ONE. 2010;5(8):e12434. doi.org/10.1371/journal.pone.0012434
20. Knickelbein KE, Rogers C. Ophthalmic Emergencies in Horses. Merck Veterinary Manual. 2025. www.merckvetmanual.com/emergency-medicine-and-critical-care/emergency-medicine-in-horses/ophthalmic-emergencies-in-horses
21. Górski K, Stefanik E, Turek B, Bereznowski A, Czopowicz M, Polkowska I et al. Malocclusions and Dental Diseases in Privately Owned Horses in the Mazovia Region of Poland. Animals. 2022;12(22):3120. doi.org/10.3390/ani12223120
22. Christensen JW, Rundgren M, Olsson K. Training methods for horses: habituation to a frightening stimulus. Equine Veterinary Journal. 2006;38(5):439-443. doi.org/10.2746/042516406778400574
23. Shigematsu R, Osame R, Yokotsuka N, Takemoto S, Minamijima Y, Furukawa T et al. Millimeter-segmental analysis of individual equine mane hairs by LC/HRMS for revealing chronological drug distribution in anti-doping investigations. Forensic Science International. 2026;389:113144. doi.org/10.1016/j.forsciint.2026.113144
24. Wolf D, Hermosilla C, Taubert A. Oxyuris equi: Lack of efficacy in treatment with macrocyclic lactones. Veterinary Parasitology. 2014;201(1-2):163-168. doi.org/10.1016/j.vetpar.2013.12.009
25. Sallé G, Cortet J, Koch C, Gascogne T, Reigner F, Cabaret J. Ivermectin failure in the control of Oxyuris equi in a herd of ponies in France. Veterinary Parasitology. 2016;229:73-75. doi.org/10.1016/j.vetpar.2016.09.020
26. Cox A, Stewart AJ. Insect Bite Hypersensitivity in Horses: Causes, Diagnosis, Scoring and New Therapies. Animals. 2023;13(15):2514. doi.org/10.3390/ani13152514
27. Beasley B. Thrush in Horses. Merck Veterinary Manual. 2024. www.merckvetmanual.com/musculoskeletal-system/lameness-in-horses/thrush-in-horses
28. Wilson AM, Goodship AE. Exercise-induced hyperthermia as a possible mechanism for tendon degeneration. Journal of Biomechanics. 1994;27(7):899-905. doi.org/10.1016/0021-9290(94)90262-3
29. McCarthy RD, Ordóñez HJ, Semevolos SA. In vivo effects of cold therapy and bandaging on core temperatures of equine superficial and deep digital flexor tendons. Veterinary Surgery. 2025;54(3):470-477. doi.org/10.1111/vsu.14235
30. Kaiser-Thom S, Hilty M, Ramseyer A, Epper P, Gerber V. The relationship between equine pastern dermatitis, meteorological factors, and the skin microbiota. Veterinary Dermatology. 2022;33(2):165. doi.org/10.1111/vde.13045
31. Kang H, Zsoldos RR, Sole-Guitart A, Narayan E, Cawdell-Smith AJ, Gaughan JB. Heat stress in horses: a literature review. International Journal of Biometeorology. 2023;67(6):957-973. doi.org/10.1007/s00484-023-02467-7
32. Luz MPF, Maia CM, Gonçalvez HC, Puoli Filho JNP. Influence of workload and weather conditions on rolling behaviour of horses and mules. Behavioural Processes. 2021;189:104433. doi.org/10.1016/j.beproc.2021.104433
33. Moore JN. Overview of Colic in Horses. Merck Veterinary Manual. 2021. www.merckvetmanual.com/digestive-system/colic-in-horses/overview-of-colic-in-horses

Publikované 21. októbra 2026. Článok má vzdelávací charakter a nenahrádza vyšetrenie veterinárnym lekárom.